V poslednom čase sme v našom týždenníku akosi často uvádzali informácie o tom, že si muži, ale aj žena zvolili radšej smrť, než by sa mali o svojich problémoch s niekým porozprávať, prípadne vyhľadať odbornú pomoc. Tému samovrážd sme rozoberali s klinickým psychológom Martinom Milerom.Čo všetko sa musí odohrávať v mysliach ľudí, ktorí sa odhodlajú na samovraždu? Čo ich môže ovplyvniť v tom, že si radšej zvolia smrť ako možnosť popasovať sa s problémami?- Väčšinou ide o presvedčenie, že ich situácia je neriešiteľná, a preto v samovražde vidia jedinú možnosť, ako ju vyriešiť. Často tomu rozhodnutiu predchádzajú obdobia depresie, straty záujmu o svet, prácu, ľudí okolo seba. Niekedy majú pocit, že tým pomôžu aj svojím blízkym, ktorí sa možno spolu s nimi trápia, a nevedia im pomôcť.Už ste sa stretli s prípadmi, keď ste samovraždu niekomu doslova vyhovorili v poslednej chvíli?- Zatiaľ nemám takú skúsenosť. Aj keď ma niektorí moji klienti občas informujú, že naše stretnutia im pomohli v krajných situáciách nepovažovať samovraždu za jediný spôsob riešenia. Zistili, že všetko sa dá prekonať, aj keď to potrebuje čas.Pri samovraždách ide o dlhodobo plánovanú záležitosť alebo skôr o skratové konanie?- Oba scenáre sú možné. Niekedy človek dlho premýšľa nad tým, že si vezme život. Ukončí postupne svoje záležitosti, prípadne napíše list na rozlúčku. Inokedy sa môže stať, že extrémny nápor negatívneho prežívania človeka dovedie k rýchlemu a definitívnemu záveru.Sú aj prípady, keď sa človek pokúsi o samovraždu, no prežije. Vtedy je, zrejme, nevyhnutné vyhľadať odbornú pomoc, je tak? Čo tí ľudia potom hovoria a ako vysvetľujú svoje rozhodnutie skoncovať so životom?- Po neúspešnom pokuse o samovraždu zväčša nasleduje hospitalizácia na psychiatrickom oddelení. Vysvetlenie správania samovraha je zväčša podobné, ako som už uviedol vyššie – beznádej, bezperspektívnosť, strata zmyslu života, túžba nebyť ostatným na obtiaž...Ako sa so stratou samovraha vyrovnávajú blízki? Je možné, že si na tom človeku nič nevšimli, že nevedeli o jeho problémoch a podobne? Zvyknú si trebárs vyčítať jeho smrť?- Niekedy sa môže stať, že si blízki nič „podozrivé“ nevšimnú. Niekedy však takémuto činu predchádza postupná zmena nálady a správania sa. Je dobré všímať si svojich blízkych a dať im priestor vyjadriť, čo cítia. Samovraždou sú viac ohrození muži. Netreba sa teda nechať odradiť ich neprístupnosťou a zdanlivou tvrdosťou.Sme takí, že skôr, ako by sme vyhľadali odbornú pomoc, radšej necháme, nech nás depresie a problémy úplne pohltia. V niektorých sú totiž stále zakorenené predsudky voči psychiatrom a psychológom, no asi by to tak nemalo byť, lebo naozaj môže ísť o život...- V niektorých ľuďoch stále pretrvávajú predsudky voči takejto forme pomoci, no zdá sa mi, že situácia sa postupne mení. Niekedy človeka okolnosti natoľko pritlačia k múru, že aj napriek predsudkom zájde za odborníkom. Zväčša je takýto človek v úvodných fázach terapie skeptický k možnému pozitívnemu výsledku. No veľmi často po osobnej skúsenosti a skutočnej zmene zistí, že psychoterapia nie je iba „vyrozprávanie sa“. Napokon – ľudský život je najvyššou hodnotou, ktorú tu na zemi máme, preto by sme sa nemali nechať odradiť hlúpymi predsudkami. Hoci nie vždy musí ísť o život. Niekedy je však dobré zlepšiť jeho kvalitu.
Autor: Zhovárala sa _Miriam MARTIŠKOVÁ
