Tohtoročné príhovory boli zamerané na Eucharistiu, pretože sa nachádzame v Roku Eucharistie. Aj prianím zosnulého pápeža Jána Pavla II. bolo, aby sme pri slávení Eucharistie otvorili oči srdca a aby sme sa učili konať skutky dobročinnej lásky posilnení pokrmom z neba. O priebehu púte sme sa rozprávali s topoľčianskym dekanom Mariánom Dragúňom.„Forma pútí v Topoľčanoch sa rokmi vyvíjala. Kedysi bývali honosnejšie, ľudia sem chodili kvôli nim zďaleka peši aj niekoľko dní. Tento rok sa však tiež našli veriaci (od Trenčína a Topoľčianok), ktorí prišli pešo, aby sa zúčastnili Topoľčianskych Emauz – taký dostala názov tohtoročná púť .“Čo znamená?- Púť dostala názov podľa príbehu o emauzských učeníkoch, ktorí uverili v Kristovi a boli sklamaní, lebo dúfali, že hneď po ukrižovaní vykúpi Izrael, lenže už tri dni bol Ježiš v hrobe a nič sa nedialo. Preto sa vydali na cestu z Jeruzalema domov, do dedinky Emauz. Pridal sa k nim tajomný pocestný, ktorému sa učeníci posťažovali. On ich vypočul a začal im vysvetľovať písmo. Povedal im, že sú nechápaví a ťarbaví srdcom. Keď prišli do Emauz, otvorili sa im oči a spoznali, že tajomný pocestný je vzkriesený Kristus a ešte v ten večer sa po tej istej ceste vrátili domov, ale už úplne iní.Aj my sme častokrát znechutení, utrmácaní, takže čo by naše stretnutie s Kristom v Eucharistii malo znamenať? Asi to, že aj keď sa vrátime po tej istej ceste, ale mali by sme sa vrátiť iní. No my radšej čakáme, že sa zmenia ľudia okolo nás...Aký bol program tohtoročnej topoľčianskej púte?- Príprava (novéna) na ňu trvala týždeň a počas nej kňazi topoľčianskeho dekanátu prednášali veriacim o Eucharistii. Čím viac sa blížili dni púte, tým viac sa program zhusťoval. V piatok 2. septembra sme mali po omši hrané pašie s udalosťami okolo umučenia a smrti Ježiša Krista. Pripravili ich veriaci z Nitrianskeho Pravna a účinkovalo v nich 80 ľudí v dobových kostýmoch. V sobotu 3. septembra v doobedňajších hodinách sa v kostole vysluhovali sviatosti pomazania chorým, poobede zasa bola krížová cesta na topoľčianskej Kalvárii. Pred večernou svätou omšou v tento deň zaznela v chráme mariánska pobožnosť východného obradu – Akatist. Spieval ho chrámový zbor a bol to naozaj veľmi pekný zážitok, lebo v Topoľčanoch zaznel Akatist prvýkrát. Po svätej omši sa ešte uskutočnil eucharistický sviečkový sprievod okolo kostola, ktorým sme vyjadrili svoju úctu a vďačnosť za dar Eucharistie. Na sviečkový sprievod máme najpozitívnejšie ohlasy. Išlo sa v procesii, ľudia mali v rukách zapálené sviečky, spievali piesne a čítal sa príbeh Emauzských učeníkov. Nedeľa bola vyvrcholením púte. Slávnostnú svätú omšu celebroval arcibiskup Ján Sokol, ktorý vo svojom príhovore nabádal veriacich k účasti na verejnom živote. Počas púte vznikla v Topoľčanoch aj Farská charita blahoslavenej sestry Zdenky, ktorá robí finančnú zbierku pre pomoc a podporu telesne postihnutých detí. Zbožnosť by totiž nemala byť zatvorená za múrmi kostola, ale by sa mala prenášať na ľudí vo forme ochoty pomáhať druhým.
Autor: Zhovárala sa _Miriam MARTIŠKOVÁ
