Púť ako amnestia

och. Môžu mať pocit vylúčenia z väčšinového spoločenstva. Síce prehodnocujú svoj život, ale nikto ich nenaučil urobiť ten prvý krôčik. Nemajú tušenia, že ten najvhodnejší čas je čas ich púte. Každá, teda i táto topoľčianska umožňuje akousi skratkou dostať sa bližšie k Bohu. Netreba sa ľakať, veď Boh sa neprestáva usmievať ani na toho najokázalejšieho hriešnika, dokiaľ žije. Dáva mu šancu doslova fyzickým priblížením sa k ostatným zhromaždeným na pútnej svätej omši priblížiť sa k nemu – Bohu – stvoriteľovi celého vesmíru. Predtým však treba „zhodiť prebytočné kilá“ hrdosti a pýchy, lebo inak nebudete vládať prejsť i tých pár krokov z okraja námestia ku zhromaždeniu ľudí všetkých vrstiev. Že tie kroky sú dôležité, dosvedčuje i Ježišov výrok: „Kde sú zhromaždení dvaja, alebo traja v mojom mene, tam som i ja medzi nimi.“ Ďalej je to pre všetkých prítomných už výstup po kolmej stene. Vystúpi po nej iba ten, kto ešte odhodí ťaživý batoh zlosti a nenávisti. Človek včlenený do tohto spoločenstva ľudí z rôznych kútov Slovenska, Moravy a možno i iných krajín, mladých, starých, s titulmi i bez – nemôže zostať namosúrený. To ale predpokladá, že cestou sem odhodil do smetného koša predpojatosť voči týmto ľuďom, pre ktorých je on blížny. Potom len zbadá, ako unášaný riekou pokoja a radosti sa pozerá z výšky – nie na iných, ale na seba, na toho pred chvíľou ešte zatrpknutého človeka, ktorý o týchto ľuďoch a ich viere „tólko vedel“!Áno, oplatilo sa prísť bližšie. Ich radosť preskočila na vás a kamenná tvár dostáva jas slnka. To je ten okamih, keď sa vám prihovára žena, ktorá kedysi skutočne žila na tejto Zemi a znášala všetky ľudské príkoria a bolesti. Teraz je tiež tu, odetá neviditeľným závojom a materinsky vám rozumie. Panna Mária je pripravená vyprosiť vám amnestiu za roky pochybovania a blúdenia a ... Čaká iba na váš súhlas. Stačí tak málo – zbaviť sa prebytočnej hrdosti a prehodiť výhybku zo stanice – matéria – na štáciu – duchovno! Váš duch sa povznesie vyššie, odkiaľ dovidí na zdroj večného šťastia vášho, blížnych, celého ľudstva.Na spiatočnej ceste z púte si zabudnite vyzdvihnúť svoju ťaživú batožinu a Boh vašu púť životom urobí zmysluplnou, znesiteľnou a radostnou!_Anton KAJAN