Stalo sa tak presne tridsať rokov od podobnej slávnosti, keď strihali premiérovú pásku na prvej účelovej archívnej budove v Československu vtedy okresného archívu v Topoľčanoch.Po štyroch rokoch rekonštrukčných prác, počas ktorých si archívne pracovisko muselo plniť svoje poslanie v „bojových“ podmienkach staveniska, pribudlo nielen jedno poschodie, prednášková miestnosť, priestory pre bádateľov a o tretinu - na 4 km - sa rozšírili ukladacie priestory, ale aj nudný vzhľad budovy dostal architektonický švih. Pribudli tiež dve nákladné rampy, nákladný výťah i vstupná rampa pre telesne hendikepovaných občanov. V areáli archívu sú tiež nové parkovacie miesta pre návšteníkov. A niekdajšie technické vybavenie odborných archivárskych pracovísk sa ani nedá porovnať so súčasným.Zástupcovia ministerstva vnútra vyjadrovali neskrývané potešenie nad podporou, ktorú modernizácii venoval prednosta dnes už Obvodného úradu MV SR v Topoľčanoch Ľubomír Bošanský. „Táto udalosť je pre nás príťažlivá s príchuťou úľavy, že sa niečo podarilo,“ vyslovil svoje dobré pocity generálny riaditeľ sekcie verejnej správy a profesor Kartous mu vďačne pritakal, „častejšie totiž musíme riešiť opačné problémy, teraz je napríklad najpálčivejší Archív hlavného mesta a jeho dočasné umiestnenie.“Takéto ocenenie zachovávania priekopníckych tradícií slovenského archívnictva muselo lokálpatriotov patrične potešiť. Aj riaditeľka Oľga Kvasnicová bola na mäkko, veď pred 30 rokmi bola na slávnosti ako začínajúca archivárka.Teraz ďakovala tým, ktorí k vydarenému dielu prispeli. Predovšetkým stavebnej firme FKL jej riaditeľovi Františkovi Krchňavému, dodávateľovi stavebných prác, nezabudla ani na svoje obetavé spolupracovníčky a dodávateľ kľúčovej technológie - pohyblivých regálov - Koval holding z Beluše. Pozvaných verejných činiteľov a ostatných hostí príjemne prekvapil Ivan Ožvát, sólista opery SND, ktorý prišiel na pozvanie svojho priateľa F. Krchňavého. Čo príznačnejšieho mohlo znieť vo vynovenom archíve ako skvele zaspievané slovenské stálezelené Ešte raz ku tebe prídem, Rodný môj kraj či Biele margaréty... Aj formálny oficiálny akt môže byť príjemnou chvíľou.
Autor: vš