Nedeľa, 24. január, 2021 | Meniny má TimotejKrížovkyKrížovky

Kúsok Afriky aj v Partizánskom

Afričania so svojimi starosťami a radosťami sa cez výstavu Habari Africa dostali aspoň sprostredkovane do Partizánskeho. Od 13. do 24. septembra sa môžu návštevníci výstavy vo výstavnej sieni DK presvedčiť prostredníctvom fotografií deviatich autorov z pi

atich európskych krajín o živote Afriky. Združenie kresťanskej mládeže eRko sa snaží touto výstavou, ktorá putuje Slovenskom vyše pol roka, dokázať, že stále je na svete niekto, kto potrebuje našu pomoc.Jedným z organizátorov výstavy v Partizánskom je Ján Grenčík, vysokoškolský študent matematiky a prírodovedy. Každú fotku vyberal osobne a pripravil na vernisáži aj originálny kenský čaj a doniesol africké hračky. Snažil sa, aby sa každému návštevníkovi dostala Afrika pod kožu, tak ako jemu. Ako dobrovoľník Dobrej noviny má osobné skúsenosti zo života v slume, takže vôbec nikoho asi neprekvapí, že má ruku ovešanú bielymi náramkami kampane Make Poverty History (Urobte chudobu históriou). Habari Africa, čo v svahilčine znamená Ako sa máš Afrika, je pre neho naozaj dobrou témou na rozhovor.Aký majú ľudia záujem o výstavu?Na vernisáž prišlo asi 55 ľudí, ďalší deň 170 a to je na toto mesto fajn počet. Určite dosť urobilo aj to, že to pripravovali mladí ľudia. Rozposlali sme plagáty do škôl a do kostolov, vonku sme hrali na bongu. Pre nás je Afrika zaujímavý kontinent.Jedna vec je výstava veľmi pekných fotiek, druhá zase to, že ste sa ju snažili spojiť aj s inou ideou.Táto výstava nie je spojená so zbierkou, ale zameriava sa na vzdelávanie. Cieľom je priblížiť Afriku ľuďom, ale nielen v takom úzkom ponímaní, že na jednej strane je to len chudoba a na druhej safari, ale vybrali sme fotky z rôznych oblastí života. Návštevníci si sami môžu urobiť obraz. Nie sú to len umelecké fotky, ale aj amatérske. Hlavné je však lámať stereotypy. Hlavným stereotypom, ktorý prevláda v mienke o Afrike, je ten, že je chudobná a Habari Africa ju podporuje. Tak ako je to s tými stereotypami? My si však myslíme, že je to taká chudoba, v ktorej ich môžeme nechať. Na fotkách zo slumov je však vidieť, že chudoba je extrémna, my by sme tam neprežili. Druhou veľkou témou je školstvo. Na výstave premietame aj filmy a po filme o HIV pozitívnych deťoch sme sa rozprávali ako je to možné, že matka nechá dieťa na ulici. My by sme to na prvý pohľad odsúdili, ale vlastne takto má to dieťa väčšiu šancu prežiť. Majú u nás ešte obyčajní ľudia dosť solidarity?Podľa reakcií ľudí po premietaní filmu i z rozprávania, viem, že máme cit pre takýchto ľudí. Robím s dobrovoľníkmi, ktorí chodia do Afriky cez leto a vidím, že oproti iným európskym krajinám sme lepší práve o tento cit. Naši mladí ľudia sa tam snažia odovzdať všetko zo seba, povzbudiť ich, dať im nádej, že sme na nich nezabudli – čo si myslím, že Afričania najviac potrebujú. Aj napriek tomu, že sme masírovaní médiami, že sa práve my máme najhoršie na svete a čo všetko nám chýba, ale mali by sme to dokázať spracovať tak, že to nie je až také čierne. Dobrovoľníci, ktorí prišli z Kene, chodia rozprávať svoje zážitky do farností a škôl. Afričania žijú v omnoho ťažších podmienkach a niekedy sú šťastnejší než my. Ťažko uveriť, že v slumoch môžu žiť ľudia šťastne.V slume Kibera, kde býva asi milión ľudí, akoby bol akýsi mrak pesimizmu, lebo navyše za tieto chatrče sa platia veľké peniaze. Nie je to povzbudzujúce prostredia, sú tam ako králiky, majú len uzučké polmetrové uličky a je tam smrad, choroby. Napriek tomu aj v týchto domčekoch sa snažia mať čisto. Snažia sa udržať si hrdosť, i keď v slumoch je to ťažké.Ako si sa vlastne dostal do hlavného mesta Kene – Nairobi? Ako si tam pôsobil?V Nairobi som bol pred tromi rokmi na dva mesiace. Išiel som tam cez eRko Dobrú novinu a pracoval som s deťmi. Pracoval som v talianskej misii, v centre Kivuli (Strecha), kde chlapci z ulice mohli chodiť do neformálnej školy a dostávať jedlo. Hrali sme sa s nimi, snažili sme sa ich povzbudiť, aby nefetovali, rozprávali sme im o výžive, i keď to bolo zložité... keď nie všetko sa tam dá zohnať. (smiech) Veľa sme hovorili o AIDS, čo je to za nákazu, že chorí nemusia byť odvrhnutí, ale treba si dať pozor. Bola tam úplne rodinná atmosféra. Bývalo tam asi 60 detí, ale ďalších sto tam chodilo z ulice. Pre človeka zo štandardných európskych pomerov asi nie je ľahké žiť v primitívnych podmienkach slumu...Snažili sa nám vytvoriť čo najlepšie podmienky. Mali sme vodu, lebo tam bol 200-metrový vrt, kde chodili aj ľudia zo širokého okolia. Mal som aj riadnu slamenú posteľ, mali sme priestor – takže nebolo to úplne také ako v slume. Dokonca sme mali elektrinu, hoci každý večer vypadávala. Nebolo to také náročné ako sa zdá, i keď človek si musí uvedomiť, že je tam riziko smrti. Za dva mesiace, čo som tam strávil, som sa však ničoho nezľakol okrem zvierat.Ako tam berú Afričania ľudí z Európy? Myslia si, že všetci bieli sú bohatí, lebo tam chodí veľa Nemcov a ľudí zo západnej Európy na safari. Do slumov chodia iba na krátko, odfotiť si to. My sme tam prišli ako dobrovoľníci, a to bolo pre nich prekvapením. Mali z toho radosť, že ich bieli úplne neodvrhli, lebo tak sa cítia po kolonializme. Bolo to pre nich povzbudením. Nakoniec sme sa tak s nimi skamarátili, že sa nám ťažko odchádzalo domov. Nedostal si sa do situácie, v ktorej si si nebol istý, či dobre skončí?Prvý týždeň bol náročnejší. Boli sme zo začiatku ešte čistí a noví, obzerali sme sa. V meste majú gangy, ktoré to majú všetko zmapované, presne vedeli kadiaľ chodíme. Raz nás oslovili, že sú z tajnej polície a musia nás poinformovať čo a ako v Nairobi. My sme im povedali, že vieme, že nie sú tajní a poznáme to tu. Nakoniec sme sa dohodli. Keď sme sa trošku oťukali, už sa nebolo čoho báť. Podľa tvojich skúseností, čo si myslíš, že ľudia na čiernom kontinente najviac potrebujú? Nádej. Keď sa človek cíti beznádejne, je apatický. My z eRka im teda neponúkame len peniaze – nech si sami pomôžu – ale chodíme tam, aby sme utvorili živý kontakt. Modlíme sa s nimi a sme s nimi duchovne spojení. Dôležité je aj vzdelanie. Za posledné tri roku sa udiala zmena – základné školy prestali byť spoplatnené. Takže deti, ktoré si zoženú nejaké oblečenie, môžu chodiť do školy.Aký majú teda Afričania vzťah k viere?V Afrike som nestretol človeka, ktorý by bol neveriaci. Veria v posmrtný život i v Boha. Sú tam kresťania i moslimská menšina. Keď som chodil na bohoslužby, uvedomil som si, že viera je pre nich dôležitá. Ak by v takýchto podmienkach nemal človek nádej na večný život, tak by ťažko prežil. Bohoslužby trvali aspoň tri hodiny a prežívali ich vrúcnejšie ako my, ktorí si časti myslíme, že si bez Boha vystačíme.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  2. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  3. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  4. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  5. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  6. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  7. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  8. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  9. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  1. Stravné pre živnostníkov teraz najvýhodnejšie
  2. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  4. Hygge ako životný štýl
  5. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  6. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  7. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  8. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  9. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  10. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 39 734
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 37 881
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 10 703
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 10 396
  5. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 9 101
  6. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 9 055
  7. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 322
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 047
  9. Ohlúpli sme počas Covid roka? 6 848
  10. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 746
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Topoľčany a Partizánske - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Topoľčany

V piatok sa aj vďaka online registrácii veľké rady pred odberovými miestami netvorili.

Skríningové testovanie prebieha už od pondelka a bude trvať do 27. januára. V sobotu a v nedeľu sa do testovania zapoja aj takmer všetky obce v okrese Topoľčany.

23. jan
Ilustračné foto.

Najhoršie je zatiaľ do piatka 22. 1. na tom okres Partizánske.

23. jan
Dvojica policajtov zachránila mladému mužovi život.

Policajti v lese našli podchladeného 33-ročného muža. Našťastie je už mimo ohrozenia života.

22. jan
Na vakcináciu sa môžu vybrané skupiny prihlásiť online.

Na termín očkovania proti ochoreniu COVID-19 v Nemocnici Svet zdravia Topoľčany a Partizánske sa môžu určené skupiny ľudí prihlásiť online prostredníctvom národného portálu www.korona.gov.sk.

22. jan

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Polícia prenasledovala auto z Oravy až na Liptov. Komjatnou už vodič neprešiel.

16 h

Situácia v Žiline je po otvorení odberových miest pokojná.

18 h

Účasť je oveľa nižšia, ako mesto očakávalo.

17 h

Na Slovensku za uplynulý deň pribudlo 1 544 pozitívne testovaných ľudí formou PCR testov a 2 097 pozitívne testovaných antigénnymi testami.

21 h

Už ste čítali?