„Tí hore“ sú produktom nášho rozhodnutia

Väčšina opýtaných dala najavo, že ich politika nezaujíma a i tí, ktorí uviedli, že by sa volieb zúčastnili väčšinou nepoznali ani jedného poslanca, nie to ešte predsedu. Nuž, a to ide o voľby na základe väčšinového princípu, rovnakého ako pri voľbách do obecných samospráv, teda my - voliči „krúžkujeme“ konkrétnu osobu zo svojho obvodu a daný počet kandidátov s najvyšším počtom hlasov sa stane „tými hore“. Z ankety jasne vyplýva nezáujem občanov o verejné veci. Niekto by povedal, že pár náhodných odpovedí nie je smerodajných, ale nedávno uverejnené výsledky reprezentatívneho prieskumu, ktorý si dal urobiť celoslovenský denník, tento nezáujem potvrdzujú. Príčiny tohto javu môžu byť rôzne. Jedna z nich je veľmi aktuálna - a pochopiteľná. Ľudia sú znechutení z politiky a svojím nezáujmom či ignorovaním volieb chcú demonštrovať svoj truc, či vytrestať politikov. To je však vážne nedorozumenie. Nežnou revolúciou v roku 1989 Slováci zvrhli totalitný systém a vybrali si najmodernejší, najspravodlivejší a najdemokratickejší model správy veci verejných, aký ľudstvo doteraz vyhútalo - systém zastupiteľskej (parlamentnej) demokracie. “Štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov, alebo priamo“. Toľko hovorí čl. 2, ods.1 Ústavy SR. Avšak podobne, ako každý ľudský vynález, ani táto forma spravovania spoločnosti nie je dokonalá a má svoje riziká. Jedno, ktoré môže znefunkčniť celý systém, je nedodržanie základnej podmienky fungovania zastupiteľskej demokracie. Tá je totiž existenčne závislá od zodpovednej účasti všetkých občanov - voličov. Bez splnenia tejto fundamentálnej podmienky systém zlyháva a vystrieda ho vždy určitá otvorená alebo skrytá forma totality. Preto niektoré štáty s dlhodobou demokratickou tradíciou povýšili princíp občianskeho rozhodovania natoľko, že uzákonili povinnosť voliť. A vôbec nepochybujem, že pri schvaľovaní takého zákona dobre zvažovali, do akej miery tým obmedzia slobodu jednotlivca. Vráťme sa ale do súčasnej reality Slovenska a uvažujme o extrémnom prípade, že by nik nešiel voliť, čo sa nedá predpokladať o samotných kandidátoch a ich rodinných príslušníkoch. V takomto prípade by o nás rozhodovali rodinné, podnikateľské, prípadne mafiánske klany alebo národnostné či národné skupiny podľa toho, aká skupina by kandidáta podporila. Toto by však už nebola zastupiteľská demokracia. Aby takýto stav nenastal, je nutné rozmnožiť úzke skupiny voličov čo najväčším počtom voličov nezaujatých. Ideálny stav je účasť všetkých voličov. Miera účasti voličov na voľbách je teda zrkadlom demokratičnosti spoločnosti. Ak sa stane, že poslanci mestského zastupiteľstva kúpia pre mesto ten istý pozemok za tisícnásobne vyššiu sumu, ako ho pred pár rokmi sami predali, je to nepriama vina ich voličov. Ak sa tiež stane, že si poslanci samosprávneho kraja bez regulárnej súťaže schvália prevod majetku, ktorý majú hospodárne spravovať, na vlastné neziskové organizácie, je to následok výsledku volieb. Každá voľba je totiž naše dobrovoľné rozhodnutie a každé rozhodnutie je výsledkom našej zodpovednosti alebo niekedy i nezodpovednosti. Je to na každom z nás. Máme právo i voľby ignorovať. Keď však využijeme právo nevoliť, vyhneme sa síce povinnosti rozhodnúť, ale nie zodpovednosti za rozhodnutie.