Aha, oni sa „mečujú“!

dina von Szimonis. Teraz však nastali časy skupiny historického šermu Simonis. Dáma hádže rukavicu Zatiaľ je historický šerm v Partizánskom v plienkach. Skupina je vlastne iba miniskupinkou pod vedením Lukáša Kellera. Lukáš pochádza zo Sniny a sem prišiel kvôli priateľke. Na cestu si pribalil aj skutočné zbrane. Kord a šabľa patria k jeho povinnej výstroji. Na začiatku s nimi „štrngali“ s priateľkou Alou iba medzi panelákmi a potom sa k nim pridala kamarátka Majka. Ľudské zdroje sú zatiaľ problémom. Na oznam, že začína skupina cvičiť, sa ozvalo zopár odvážlivcov. „Zavolal mi jeden pán, či by som mu nepožičal krúžkovú košeľu a prilbu. Hovorím mu, že mi nerobíme gotiku, ale 17. storočie a aj keby som ju mal, nepožičal by som ju. Stojí vyše 15 tisíc korún.“ Záujemcovia sa teda nehrnú, ale Lukáš neschádza zo svojho hlavného cieľa – chcel by vystúpiť už nabudúce leto na Spišskom hrade. „Cieľom je hlavne získať minimálne jedného chlapa, aby som sa mohol pobiť o tieto dve krásne kočky a nacvičiť dobrú scénu,“ hovorí bez váhania. Do strehu Nacvičovanie scénky nie je hračka, polminútové vystúpenie zaberie podľa slov Lukáša aj celý rok. Takže nič pre netrpezlivých. Istota je však istota a takto sa maximálne eliminuje zranenie. Každý pohyb je presne nacvičený, nejde len o jednoduché sekanie vôkol seba. „Je to určitý druh zložitého tanca, technika je vycibrená. Videl som aj maniakov, ktorí nemali nič nacvičené. Na Spišskom hrade som bol svedkom ako ukazovali boj Poliaci. Jeden s asi trojmetrovou palicou zakončenou sekerou rúbal okolo seba. Keď to jeden schytal do nohy, nevyzeralo to ružovo,“ pripomína si Lukáš nejaké „stredoveké“ krváky. Stredovekú atmosféru by chcel úplne dotvoriť kostýmom, ale ten nie je lacnou záležitosťou. Ten doterajší ušila jeho osemdesiatročná babka. Kožušina, satén, strieborné šnúry, rukavice, čižmy, prstene sa snažia kopírovať 17. storočie na východnom Slovensku. Lukáš ako „všeumelec“ dokáže sám ušiť hocičo, aj rukavice, ale čepeľ či ochranný kôš si nedokáže ukuť, a to je vysoká finančná položka. „Mal som sen mať televízor a mám ho, môj sen bol mať skupinu historického šermu – a mám ju. Mám ešte zopár snov, ale kým nebudem milionár..., neviem,“ rozmýšľa. Nová skupina historického šermu, ktorá sa ešte len pomaly formuje, môže podľa neho dosiahnuť dosť dobrú úroveň za desať rokov Ako na javisku Lukáš začínal so športovým šermom. O ňom hovorí, že je to hádam najnáročnejší šport. „Nie je to ani tak o kondičke ako o vôli. Postoj, kroky, výpady, posuny... stále dookola to isté.“. V tomto kolobehu však treba pridať aj istú dávku herectva. Gesto dokáže diváka preniesť o pár storočí dozadu. „Som aj herec, odmalička sa venujem aj divadlu. Mám pocit zadosťučinenia, keď vystúpim na javisko, odšermujem, ľudia mi zatlieskajú a pokloním sa. Mám pocit, že robím niečo, čo nedokáže hocikto.“