S nepredstieranou miernou trémou a archivárskou pedantnosťou vyratúvala moderátorka večera Lila Jarošová termíny, udalosti, názvy i podujatia, ktoré sa za pol storočia v jubilujúcej ustanovizni odohrali. Od jediného stolíka a stoličky v zatuchnutej miestnosti niekdajšieho Katolíckeho domu, cez „kravín“ až po súčasné tri účelové vlastné budovy previedla prítomné publikum. Boli v ňom celkom oprávnene skôr pamätníci než pionieri. Priekopnícku úlohu si splnili pred rokmi, za čo niekoľkým z nich odovzdali príležitostné ďakovné listy. Pamätníčka z najpovolanejších Mária Bojkovská, ktorá pri tom jedinom stolíku na jedinej stoličke v plesnivej pracovni sedávala, sa vyznala zo svojich pocitov a spomienok v mene všetkých ocenených. Hovoril aj viceprimátor Ján Emila, riaditeľ Tribečského osvetového strediska Július Krajčík i Rudolf Chovanec, riaditeľ MsKS. Ich slová boli blahosklonné, jubilejné, ani zmienky o tom, že osvetové strediská boli v prvom rade nástrojmi komunistickej propagandy, „prevodovou pákou“ režimu, ideologického tlaku na občanov. Samozrejme im nemožno uprieť zásluhy na rozvoji amatérskej umeleckej tvorby, na podpore vzdelanosti, zachovávaní folklórnych tradícií, na čo bolo treba obetavých, zapálených a zväčša i talentovaných ľudí. Nepadla dokonca ani zmienka o pôvabe nechceného, totiž že aj tieto inštitúcie pripravovali cestu k demokracii, k pádu režimu, ktorý mali upevňovať. Súčasnú tvár, obsah i tvar kultúrno-osvetového strediska predstavili účinkujúci v zábavnom programe. Ako samozrejme a neúpadkovo - najmä tým skôr narodeným - znie dnes rock and roll, ako príjemne znejú informácie o európskych úspechoch mladých tanečníkov a dobre sa na ich obratnosť a radosť z pohybu pozerá... Predstavili sa deti z mestského spevokolu, tanečníci Novumáčik, Novum i Tosuma. Tanečné čísla zhodou okolností na „pamätnícke“ melódie už nie sú pohybom na módnej vlne rôznych diskotékových štýlov, ale miestami až dramatickými, epickými celkami. Nečudo, že obecenstvo vďačne tlieskalo. Zahrala Topvaranka i skupina Expres dokonca i J. Ježka a prišiel i kúzelník. V cylindri, čiernom voľnom plášti s bielym šálom a dandyovskou paličkou. Nevyťahoval však z klobúka angorákov ani holubice. Kúzlil svojím hlasom, šarmom a operetným repertoárom - Ivan Ožvát, sólista Opery SND. Polstoročnica nie je iba kalendárne výročie, je zrkadlom, v ktorom sa mihajú skutky dvoch generácií. Polstoročnica je konfrontáciou životných štýlov, a preto je sympatické, že sa na pôde Mestského kultúrneho strediska v Topoľčanoch dejú veci, ktoré oslovujú hlavne mladých tvorivých ľudí. Veď oni sa ani nenazdajú a budú oslavovať päťdesiatku. Predtým však budú rozdávať dobrú náladu a potešenie svojmu okoliu, budú rozvíjať svoj talent a cibriť vkus publika. Také už hádam navždy bude poslanie kultúrnych stredísk - aj mestského topoľčianskeho.
Autor: vš