Medzinárodné sympózium o architektúre a urbanizme s názvom Partizánske – znovuobjavenie funkčnosti mesta sa snažilo nadchnúť domácich pre modernú architektúru, a upozorniť ich na hodnoty, ktoré sú pre nich samozrejmosťou. Partizánske je zaujímavé aj pre odborníkov, pozvanie prijali prof. Štefan Šlachta (Spolok slovenských architektov, Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave), prof. Alena Kubová (Vysoká škola architektúry v Lyone) a Romana Vítková (Univerzita Tomáša Baťu v Zlíne). Sympózium sprevádzala výstava Urbanizmus a architektúra Baťovian – európske kultúrne dedičstvo, ktorá bude pre návštevníkov prístupná v Dome kultúry do 28. októbra. Výstava paradoxne putovala najprv po troch francúzskych mestách. Partnerské mesto Firminy vo Francúzsku ju prijalo pred rokom s nadšením. Obe mestá sú spojené zväzkom architektúry funkčného mesta. Podrobnosti vysvetlila prof. Alena Kubová, zároveň aj kurátorka výstavy, ktorá začala svoju púť vo Firminy. Vo Firminy je jedna mestská časť riešená podobne ako v bývalých Baťovanoch – totiž ako funkčné mesto podľa plánu architektonickej špičky moderny Le Corbusiera. Zatiaľ čo Baťovany začali nadobúdať svoju podobu v prvej polovici minulého storočia, funkcionalistická časť vo Firminy dostáva tvár v 60. rokoch, ba dokonca pred dvomi mesiacmi sa podarilo dokončiť kostol podľa návrhu slávneho architekta. Ideu firmy Baťa „Kolektívne pracovať – individuálne bývať“ splnil do písmena v Zlíne Vladimír Karfík. Ten sa stal pravým nositeľom baťovskej architektúry. Prof. Štefan Šlachta mal blízky vzťah s baťovským architektom, takže nezostalo len pri akademickej prednáške, ale pridal aj osobné príhody z jeho života. Neopomenula sa ani budúcnosť. Profesor sa vyjadril k téme, ako sa správať k funkcionalistickej architektúre, ktorá dnes už nie vždy zodpovedá štandardu. Závod je flexibilnejší, čo dokazuje aj to, že v ňom teraz pôsobí niekoľko firiem, ale problém je s obytnou zónou. Dnešný bytový štandard sa zmenil. K strohým štvorcom si majitelia pristavujú garáže, kvôli zatekajúcej rovnej streche volia radšej sedlový typ. „Treba zachovať Partizánske ako záhradné mesto, preto by sa mali rešpektovať aj určité pravidlá. Na druhej strane však stoja požiadavky občanov, ktorí si chcú zvýšiť bytový štandard. Nejde o to, aby sa mesto snažilo na sto percent zachovať starú architektúru, ale aby sa vytýčila pamiatková zóna, do ktorej by nevstupovali domy s podstatne inou architektúrou,“ vyjadril sa.
