Spomienka odštartovala odborným seminárom, ale oči potešil aj historický sprievod obcou. Rodný dom praskal pri tej príležitosti vo švíkoch, ale vo všedné dni sa tu zastavia najmä školské zájazdy, lebo povinné učivo a maturitná otázka majú svoju „magickú“ silu Takýmto spôsobom Uhrovčania predviedli dobu ich najslávnejšieho rodáka. So spevom Nitra milá Nitra privítali „štúrovci“ aj ministra kultúry Slovenskej republiky Františka Tótha. Ten vo svojom príhovore zároveň otvoril Rok Ľudovíta Štúra, ktorý sa bude sláviť rôznymi akciami po celom Slovensku. Oslava sa konala pod záštitou prezidenta Ivana Gašparoviča. Hoci nebol osobne prítomný, jeho list prečítal zástupca prezidentskej kancelárie. „Kladiem si otázku, ako sa pozriem na osobu Ľudovíta Štúr, ktorého 190. výročie narodenia si pripomíname, v čase, keď sa objavujú správy o rušení slovenských škôl na juhu Slovenska, Slováci v niektorých obciach južného Slovenska nemajú bohoslužby v slovenskom jazyku. O nápravu som požiadal predstaviteľov cirkví a náboženských spoločností na ich prijatí v prezidentskom paláci na začiatku roka. Prehreškom proti Štúrovmu odkazu je aj náš každodenný vzťah k nášmu jazyku – národnému pokladu – ktorý sa síce nedá sprivatizovať, ale ktorý sa dá využiť. I Štúr uznajúc slovenskú štátnosť začal vo svojich novinách používať slovenčinu, dnes Slováci dostávajú do svojich domovov programy a filmy v češtine, v požičovniach a kinách im ponúkajú filmy dabované do češtiny, prevaha knižnej produkcie v kníhkupectvách je v češtine. Dorozumievacím jazykom Slovákov je stále slovenčina, ale tá hovorová je lexikálne úbohá, plytká a prebujnená vulgarizmami,“ varoval prezident. Napokon zaznela aj sympatická výzva, „aby sme si brali príklad od Čechov, Francúzov, Poliakov, Chorvátov i Američanov, ktorí si svoj jazyk vážia ako hodnotu najvyššiu a vyžadujú, aby každý občan ich krajiny jazyk ovládal. Obnova nášho vzťahu k slovenskému jazyku, našej rodnej reči, bude tým najkrajším darom Ľudovítovi Štúrovi.“ Vznešené slová bolo cítiť aj z pozdravného posolstva mestám a dedinám Slovenska od Uhrovčanov. Duch kodifikátora jazyka, národovca bol prítomný v každom jednom geste a myšlienke, ktorá bola vyslovená či už na pódiu alebo medzi zhromaždenými, preto by ostatným ľuďom nemalo robiť ťažkosti zadosťučiniť výzve starostky Zuzany Máčekovej: „Prihlásme sa k Štúrovi nielen ako k veľkej osobnosti našej histórie, ale aj ako k živému vzoru inšpirácie v našom spoločnom úsilí zaradiť sa dôstojne do rodiny európskych národov.“ Celonárodnú spomienku ukončili v nedelu ekumenické bohoslužby. Štúrov duchovný odkaz a snahu o prekonanie konfesionálnych rozdielov pripomenul v príhovore generálny biskup evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku Július Filo.
