Radošinské Vianoce sú už tradíciou a prípravy na ne finišuje práve v tomto čase. O mesiac 4. decembra si otestujú v niektorej obci pri Piešťanoch v predpremiere svoje nacvičené divadlo z pera Stanislava Štepku Čierna ovca. V ochotníckom súbore Hlavina aktívne pôsobí 15 ľudí. Skúšky bývajú dvakrát do týždňa a nájsť termíny, ktoré budú vyhovovať všetkým, to dá zabrať. Tento rok pribrali do partie aj Neradošinčana – herca z Nitrianskej Blatnice. Zaujímavosťou je, že v súbore je viac chlapov ako žien. Hra, v ktorej sa javisko premení na učiteľskú zborovňu a rieši sa v nej aj šteklivá téma nevery riaditeľa školy, sa v domovskej dedine predstaví možno aj štyrikrát. Predpokladá sa, že sála s 270 miestami sa dokáže vždy zaplniť. „Samozrejme, rodinný príslušníci sú zvedaví na „toho svojho“. Lístkov na premiéru je málo, ale my zahráme toľkokrát, koľko bude treba,“ uisťuje Mária Escherová – členka súboru. 17. a 18. decembra počas Radošinských Vianoc sa predstaví aj Radošinské naivné divadlo (RND) s divadelným kusom Hra o láske. Teraz však rozmýšľajú radošinskí neprofesionáli čo v ďalšej sezóne, minule nastavila vysoko latku hra Konečná stanica. „Vždy s pánom Štepkom uvažujeme, čo by bolo pre nás vhodnejšie, čo by sme herecky zvládli. Napísal vyše štyridsať hier, takže je z čoho vyberať. Budúci rok by sme mohli urobiť jeho Poviedky a to by bola svetová premiéra.“ Obe „radošinské“ divadlá hrávajú hry Stanislava Štepku, ale nikdy neinterpretujú rovnaké hry súčasne. Čiernu ovcu si RND zahralo naposledy v 80. rokoch, ale širšia verejnosť ju môže poznať z televízneho spracovania v hlavnej úlohe s Milanom Lasicom. Bývalé sídlo Radošinského naivného divadla v domovskej obci dostalo v tomto roku novú tvár. S pomocou peňazí z Konta Orange, obce a vlastných prostriedkov sa podarilo občianskemu združeniu Hlavina vytvoriť oddychovú zónu. „Zopár“ – teda viac ako 300 hodín brigádnických hodín a posedenie bolo hotové. V divadelnom klube sa snažia nadšenci urobiť si aj sklad kulís. S nimi nemajú nikdy problém, lebo Štepkove hry nie sú naklonené výpravným kulisám. Aj v Čiernej ovci postačí stôl, dve skrine, kostra a busta Lenina. So svojimi hrami ochotníci odohrávajú po okolí aj dvadsať repríz. S technickým vybavením nie je problém. Súbor vlastní zvukovú a osvetľovaciu techniku na potrebnej úrovni, takže sa nezľaknú ani typického kultúrneho domu na hocakej dedine, kde to zaváňa nepohodlím a problémami. „Zahráme hocikde. Stačí, aby tam bolo menšie javisko a hlavne diváci!“ presviedča Mária Escherová. Berieme ju za slovo.
