Bolo to však iba mámenie neúnavného babieho leta, pretože skupinke „velil“ premožiteľ Lamanšského prielivu Zoltán Makai, otužileckú hymnu spieval a na gitare sprevádzal Martin Babiak, nechýbal 81-ročný nestor medvedieho spolku Karol Kevan a ani topoľčianski priekopníci plaveckého otužovania Miroslav Čačík a Viliam Bezák. Možno práve dozvuky babieho leta spôsobili, že sa na hrádzi zišlo o čosi menej divákov ako v predchádzajúcich dvoch rokoch. Nikto si totiž neužil toho zimničného striasania pri pohľade na vyzlečených mužov a ženy kráčajúcich do mokrého objatia. Vzduch mal totiž dvanásť a voda osem Celziových stupňov. Navyše prítomných rozohrieval žartovnými príhovormi Bolek Polívka, alias Robo Kajzer. Nemečkovská starostka - hostiteľka Viera Uhlárová stručne a vecne privítala otužilých plavcov, ktorí aj s obecenstvom vzdali minútou ticha poctu nebohému priateľovi Jozefovi Horskému a už sa aj hrnuli do pokojnej vody. Jedni na kilometer, druhí na 750 metrov, ďalší na pol kilometra či na kratšiu trať podľa kondície a trúfalosti. A boli aj takí, ktorí sa po odplávaní zvoleného limitu, ešte chvíľu čľapkali pri brehu po krk vo vode. Štandardný dozvuk pobytu v chladnej vode - neovládateľné drgľovanie celého tela - sa tuším ani nedalo zaznamenať... A už vôbec nie v príjemne vyhriatom kultúrnom dome, kde vďaka poľnohospodárskym družstvám v Prašiciach a Veľkých Ripňanoch, topoľčianskemu Topvaru a Topecu, mäsiarstvu R. Martoša a pekárni J. Božika rozváňala horúca kapustnica, pečené prasiatko, bohatá ponuka pečiva a nápojov. Bolo v tých chvíľach absolútne jasné, prečo si slovenské Ľadové medvede vybrali na otvorenie svojej súťažnej sezóny práve nemečkovskú vodu a organizátorskú pohostinnosť.
