Prvým signálom aktuálnosti tohto procesu bolo to, že asi tretina neprítomných zo 48 členov boli prevažne starostovia malých obcí, ďalším, že miestami zdĺhavo a formálne prednášané informácie trpezlivejšie počúvali starostovia z väčších dedín. Uvedomujú si, že témy, o ktorých sa hovorilo, budú v najbližších rokoch náplňou ich práce alebo ich nástupcov. Obecná samosprávnosť speje neúprosne k integrácii, k spoločným úradovniam, k spájaniu sa obcí do väčších administratívnych komunít. Rozsah, ale najmä obsah agendy sa s obohacovaním samosprávnych kompetencií posúva od operatívnej správy každodenných udalostí k strategickým úlohám. Ich plnenie musí byť založené na dobrej znalosti zákonných noriem i vykonávacích predpisov a usmernení. Konštrukcia rozpočtu po daňovej decentralizácii je, a z roka na rok bude, náročnejšia, zamestnávateľské vzťahy čoraz rozsiahlejšie a citlivejšie, komunikácia s vonkajším okolím čoraz bohatšia, rôznorodejšia a pravdepodobne aj konfliktnejšia... Predseda združenia Pavol Suchoň podrobne informoval svojich kolegov o záveroch a odporúčaniach ostatného rokovania Rady ZMOS. Odporučil, aby sa obce pripojili k vznikajúcej celoslovenskej informačnej sieti pre oblasť odpadového hospodárstva. Obec Prašice už tak urobila a sú pripravení poradiť svojim kolegom. Zmienil sa tiež o tom, že Ústredný kontrolný úrad bude už aj kontrolným úradom samosprávy. Aj preto je dôležité skvalitňovať prácu spoločných obecných úradov v TIR, napríklad formou pracovného stretnutia ešte do konca tohto roka. Za nedostatok solidarity označil neplatenie členských príspevkov do regionálneho či celoslovenského združenia obcí. Darina Gerhátová referovala o vládnom návrhu novely zákona o rozpočte samosprávy, jej kolegyňa o stanovisku ZMOS k návrhu novely zákona o miestnych daniach a poplatku za odpady. Skúsenosť pomaly sa končiaceho prvého rozpočtového obdobia s novými pravidlami naznačuje, že samospráva si bude musieť svoje záujmy a právomoci dôslednejšie strážiť, ak má odolávať tlakom iných záujmových skupín, napríklad pri stanovovaní výšky daní z nehnuteľností. Ako poznamenal predseda združenia, treba trvať na spravodlivosti. Aj keď nejaké zmeny v daňovom zákone nastanú, nemalo by sa zvýšiť daňové zaťaženie občanov ani podnikateľov. M. Švecová tiež predstavila tzv. švajčiarsky finančný mechanizmus, v ktorom sa Švajčiarsko zaväzuje nenávratnými grantmi podporiť nových členov EÚ za to, že môže vstupovať na ich trhy, 1 miliardou švajčiarskych frankov v rokoch 2006 - 2010. Cieľom tejto podpory je zmierniť rozdiely v životnej úrovni medzi „pätnástkou“ a „desiatkou“ nováčikov. Pre Slovensko je z tejto sumy určených 43,5 milióna euro. O koncepcii výstavby nájomných bytov do roku 2010 so štátnou podporou zasvätene hovoril Juraj Soboňa. Na základe vlastných solčianskych skúseností zdôraznil, že financovanie bytovej výstavby kombinujúce úver zo ŠFRB a štátnu dotáciu bude i v budúcnosti výhodné, aj keď sa očakáva isté sprísnenie podmienok. S trpkosťou komentoval disproporciu v podpore verejných investícií - kanalizácie, opatrovateľských domov i bytov - zo štátneho rozpočtu a štrukturálnych fondov EÚ v Nitrianskom kraji. Kým v Topoľčianskom okrese možno takéto stavby spočítať na prstoch jednej ruky, v južných okresoch ich je niekoľkonásobne viac. Ďalší strategicko-plánovací dokument formulujúci priority účasti miestnej samosprávy v národnom referenčnom rámci na roky 2007 - 2013, ktorý bude určovať pozíciu Slovenskej republiky v EÚ, predstavil Ján Emila. Mali by nimi byť: obnova miest a dedín, komunikačná technika, oprava a budovanie ciest 3. a 4. triedy a rozvoj prihraničných regiónov. Čiže tá sféra investícií a očakávaní, na plnenie ktorých nebude mať slovenská obecná samospráva dostatok peňazí. Prašické stretnutie naozaj nehovorilo o fazuľkách. Pravda, účasť na týchto strategických zámeroch bude limitovaná pripravenosťou nielen komunálnych činiteľov. Je však zrejmé, že obecná samospráva musí byť na premeny pripravená.
Autor: vš