V domove našli na pol roka strechu nad hlavou tri ženy aj s deťmi, s ktorými sa osud veľmi nemaznal. Jednu týral manžel a jej spomienky sú také ustráchané a čerstvé, že s nami odmietla komunikovať. Dáša (45) je v Nemčiciach od septembra a má päť detí. Prišli o byt a aj keď nie je týraná, nedarí sa jej dať si život do poriadku. Na deti však nedá dopustiť a snaží sa o ne poriadne starať. Svedčia o tom pekné výsledky v škole. Po vplyve personálu začala šetriť – odkladá si, aby sa zanedlho mohla postaviť na vlastné nohy, to znamená prenajať si byt, nájsť si prácu a slušne žiť, pretože večne v podobných zariadeniach byť nemôže, to nie je riešenie a deti predsa potrebujú stály domov, nie iba dočasu niekde hlavu skloniť. Monika (28) to zatiaľ tiež nemá v živote jednoduché. V Nemčiciach je mesiac. Má síce tri deti, no Evku (7) a Adama (5) už dva roky nevidela. „Pred štyrmi rokmi som odišla od manžela, lebo ma týral. Eva s Adamom sú v Poľsku a jediné čo viem, že ich dali do pestúnskej rodiny. Poľské úrady mi na ne odobrali rodičovské právo, len neviem, na akom základe. Manžel je Poliak. Zoznámili sme sa počas môjho pobytu v tejto krajine, žili sme spolu a po svadbe som s ním vydržala asi 3,5 roka. Bil ma. Vždy si našiel nejakú zámienku, aby ma udrel. Zaujímavé bolo, že keď mal vypité bol lepší ako za triezva. Ubližoval iba mne, nie deťom. Poľské úrady nechcú na Slovensko odstúpiť žiadne rozsudky ani rozhodnutia, takže sa domnievam, že moje deti boli dané do pestúnskej rodiny za vysoký úplatok,“ hovorí Monika, ktorá je v Nemčiciach s dvojročným Igorkom, ktorý má však už iného otca. Zaujímalo nás, prečo je Monika aj napriek tomu s Igorkom sama. „Synčekovi otec nechýba. Muž, s ktorým by som možno niekedy v budúcnosti mohla mať vzťah, by musel akceptovať všetky moje deti, nielen Igorka, pretože urobím všetko, aby som Evku a Adama získala naspäť i keď to bude veľmi ťažké, lebo v prvom rade budem musieť dokázať úradom, že sa o ne dokážem postarať a budú mať trvalé bydlisko. Už som podnikla nejaké kroky na získanie rodičovských práv, spolupracujem s občiansko-právnou poradňou v Nitre a môj prípad sa dokonca nachádza až na príslušných úradoch vo Švajčiarsku. Som síce za manžela stále vydatá, ale neudržiavame spolu žiadny kontakt, ani s jeho rodinou,“ tvrdí Monika. Sníva o tom, že raz bude mať domček, no zatiaľ sa musí uspokojiť aj s tým, ktorý jej dočasne poslúži ako domov. Je na materskej dovolenke, ale po jej skončení sa chce zamestnať, aby mala z čoho platiť podnájom. „Je tu dobre, ale nemôžeme takto prežiť celý život,“ dodáva.
