Článok pokračuje pod video reklamou
Pani Oľga vydala kolekciu svojich fejtónov, ktoré vychádzali celý rok v magazíne TV oko pod dokonale vysvetľujúcim titulom Niekedy spávam v okuliaroch, aby som lepšie videla na sny a jej manžel, ako sa neskôr ukázalo, ešte stále opantaný Jeseninovou vášnivou, rozmarnou a burliváckou poetikou predstavil Neodovzdanú lýru - svoj preklad básní Sergeja Jesenina. Spisovateľsko-manželské doberanie spoľahlivo vťahovalo gymnazistov a konzervatoristov do sveta naslovovzatých majstrov slova písaného i hovoreného. Autorka fejtónov svojím rozprávaním naznačila, že studnica jej zážitkov a pozorovaní z rodinných, priateľských i „cestovateľských“ stretnutí je pripravená vydať ešte ďalšie okovy sviežej a dobromyseľnej veselosti. Prečítala dva zo svojich textov, ktoré sú vraj všetky spisovateľkynimi zážitkami. Vyznala sa zo svojej priazne voči magickému realizmu pripomenúc, že inak to ani nemôže byť, veď na jej rodnej Orave je všetka mágia realitou. Na sever od kraľovianskeho tunela chodia kostlivci popod okná hrkotajúc svojimi kosťami a psy vyjú a vietor fúka naozaj vtedy, keď sa niekto v hore obesil. Zároveň však tvrdí, že čokoľvek spisovateľ píše, píše o sebe, aj keď si čo-to primyslí či privlastní z cudzieho príbehu. Ľubomír Feldek sa na pár chvíľ udomácnil zoči-voči študentom do roly profesora a porozprával o svoje skúsenosti s tragédiou a komédiou ako literárnymi žánrami. To, aká krehká, až nepostrehnuteľná je hranica medzi nimi, ilustroval na obrazoch zo Shakespearových Rómea a Júlie či Cézara a Kleopatry a k tomu pridal pár milých pietne podfarbených spomienok na svojho priateľa - práve šesť rokov nebohého - Ruda Slobodu. Otázok nebolo veľa, lebo aj tak nestálo za to vstupovať nimi do živých a pestrotematických monológov. Zdalo sa, že mladí poslucháči sú celkom vďační za Feldekove obdivné a zasvätené vety o sedliackom mladíkovi, mestskom fičúrovi, frajerkárovi s tajomnou, širokou ruskou dušou - Sergejovi Jeseninovi. Okrem obdivných charakteristík jeho veršov, jeho talentu oživovať veci do živočíšnych podôb porozprával nadšený prekladateľ Feldek aj o tragickom konci mladého Rusa s plavými vlasmi. Pravdepodobne všetci prítomní po prvý raz počuli, že Jeseninova smrť nebola asi samovraždou, ale zinscenovaným, naozajstným zabitím... Feldekovci sú báječná dvojica, ktorú sotva niekto podozrieva z hviezdneho manierizmu. Kto ich počúva, odhaľuje kľúč k ich početným priateľstvám, historkám, rodinnému optimizmu i k chuti do práce a života. Keď pani Oľga po takmer dvoch hodinách poznamenala, že matematika sa skončila, a teda je čas, aby sa pobrali domov, zazdalo sa, že slečny a mládencov to vôbec nepotešilo.
