sa na vnútornej strane začala párať, čo bolo treba rýchlo reklamovať. A tak pani Turková vošla 18. júla do predajne s reklamáciou. Po mesiaci jej však oznámili, že znehodnotenie cvičky je spôsobené mechanickým poškodením, a teda nemá nárok na reklamáciu. To však pani Turková odmietla argumetujúc, že ide o samovoľné páranie a trvala na reklamácii. Pri tretej - septembrovej - návšteve predložili zákazníčke zašitú topánku tak, že vo vnúri bola záplata, ktorá pochopiteľne odierala nohu. S takým riešením nemohla pani Turková súhlasiť a odmietla topánku prevziať. Obchodníci sa však vynašli a v októbri jej predložili topánku, z ktorej vytrhli záplatu a navrhli zľavu z ceny 600 Sk. Tento návrh vyznel takmer ako vtip, pretože medzitým reklamový model zlacnel o viac než šesť stovák. Vtedy sa už pani Turková obrátila na Slovenskú obchodnú inšpekciu, kde ju poučili, že ak bola reklamácia predložená do pol roka od dátumu kúpy, má nárok na to, aby predajca poslal sporný výrobok na odborné posúdenie do určenej skúšobne. A čuduj sa svete, predavačka v butiku Móda Slovakia 26. októbra pripustila, že to tak je, ani sa s ňou pani Turková nemusela dohadovať... Príbeh pravej cvičky svetovej značky Nike vstúpil do záverečnej kapitoly, verme, že s dobrým koncom pre mamu a dcéru Turkové. Bolo však treba päťkrát cestova zo vzdialenej dediny do Topoľčian, protestovať, dožadovať sa stanoviska inšpekcie, znepokojovať sa. Je to vari naozaj také čosi mimoriadne dovolať sa svojho práva?