rých príčin muselo v roku 1989 skončiť. Po roku tohto prelomu ale ani zďaleka nemožno hovoriť o prosperujúcej ekonomike. Jej charakteristickou črtou je živelnosť, ktorá sa prejavuje predovšetkým v chaotickom likvidovaní menších i väčších podnikov s okamžitou stratou práce ich zamestnancov, ale aj s nevyplácaním zarobených mesiacov. Najťažšou päťročnicou v samostatnej Slovenskej republike z pohľahu výdavkov občanov boli roky 2001 až 2005. Možno ju nazvať aj päťročnicou výrazného zvyšovania cien plynu pre domácnosti. Najmä ľudia v rodinných domoch v mestách i na našom vidieku sa nestačili čudovať, ako hlboko museli a musia siahať do svojich neveľkých zárobkov a biednych dôchodkov, aby SPP mohol každý mesiac miliardovo prosperovať a táto spoločnosť cielene ruinovať celý národ. Výraznému zvyšovaniu finančných nákladov za teplo sa však nevyhli ani rodiny v panelákových bytoch. Celý tento proces možno dokumentovať na veľmi jednoduchej a reálnej modelovej situácii. Ak plynom vykurovaný najskromnejší a len prízemný rodinný dom s obvodom desať krát desať metrov spotreboval v roku 2000 priemerne mesačne 1 000 korún, od 1. februára 2001 pri 20 % zdražení plynu to bolo 1 200 Sk. Ďalšie zdražovania plynu vždy od 1. januára 2003, 2004 a 2005 boli postupne o 43,7, 27,8 a 12 %. V korunách sa to priemetlo na 1 724, 2 204 a 2 468 korún. V roku 2005 od 1. októbra sa realizovalo ďalšie zdraženie plynu o 20,31 %, čo už predstavovalo 2 970 korún. V týchto piatich rokoch sa táto nevyhnutná položka pre domácnosti v tomto prípade zvýšila o takmer 2 000 korún, čo predstavuje 200 % zvýšenie nákladov za vykurovanie a spotrebu plynu. Ak ale väčší rodinný dom spotreboval plyn v roku 2000 za 1 500 korún, v súčasnosti je to až 4 500 korún. Táto päťročnica plynu nebola vôbec imaginárna, ani ideologická, ani nijaká iná, ale bola reálne viac ako tvrdým zásahom do rodinných rozpočtov státisícov rodín. Po eufórii plynofikácie našich domácností, najmä v zložitejších geografických podmienkach na vidieku, nastalo desivé vytriezvenie s nočnými morami, ako toto zdražovanie zvládnuť, pretože finančné prostriedky sú nevyhnutné aj na celý rad ďalších životne dôležitých vecí. Riešením mohlo byť len šetrenie až za hranicou únosnosti ohrozovania zdravia a primrznutia vody v niektorých častiach rodinných domov. V súvislosti so sústavným zdražovaním plynu sa médiá plynárom „vyhrážali“, že v rodinných domoch ľudia opäť začnú kúriť pevným palivom. To však nie je ako prehodiť výhybku, pretože kotly na pevné palivo boli odstraňované a nahradené plynovým kúrením, ktorého inštalácia sa pohybovala v nákladoch od 50 do 150 000 korún, a tak cesta späť už nie je možná. Zdražovanie plynu malo pokračovať aj od januára budúceho roku, ale dostatočne včas sa prišlo na to, že rok 2006 je volebný s najdôležitejšími voľbami do parlamentu, a tak tí, ktorí by sa tam chceli zo súčasných vládnych pozícií dostať opäť, sa rozhodli, že voličov radšej hnevať nebudú a prvýkrát v histórii SR zaradili smer zlacnenia plynu. V prvých rokoch tretieho tisícročia sa tak opakuje rok 2002 bez zdražovania plynu, ktorý bol tiež volebný.
