S futbalom začal Leopold Gálik – lebo jemu patria tieto riadky – ako žiačik v rodných Bošanoch. Povesť mimoriadneho talentu postupne potvrdzoval v doraste a vzápätí – ešte len ako 16 – ročný aj v mužstve dospelých. Samozrejme, že jeho schopností si všimli aj v neďalekých Baťovanoch (dnešné Partizánske), ktoré začiatkom štyridsiatych rokov – zásluhou výborného ekonomického zázemia – patrili k slovenskej futbalovej špičke. A tak dres tohto kolektívu čoskoro obliekol aj L. Gálik. Onedlho však nastúpil na základnú vojenskú službu v Humennom a po jej ukončení sa vrátil do Bošian. V tom čase sa už v Topoľčanoch formovalo mužstvo, ktoré zakrátko vstúpilo do histórie slovenského futbalu ako najlepšie, ktoré doteraz v tomto okresnom meste mali. Tento celok pod vedením Jima Šťastného, vo futbalovej Európe uznávaného odborníka a stratéga, vybojoval v roku 1952 pod vtedajším názvom Spartak Kablo po víťaznom ťažení v náročnej kvalifikácii postup do I. čsl. ligy! V tejto však po následnej smutne známej reorganizácii čsl. futbalu pre Topoľčany miesto nebolo...
„Poldo“ Gálik, ktorého J. Šťastný nazval „pánom futbalistom“, zakotvil vo výbornom kolektíve a pri brilantnej technike a streľbe sa čoskoro stal najlepším strelcom nielen mužstva, ale aj celej súťaže. V topoľčianskom drese dosiahol Gálik azda vrchol svojej kariéry, keď bol v roku 1951 spolu s ďalšími Topoľčancami brankárom Bellušom a záložníkom Št. Mondokom zaradený do družstva „levíčat“ ČSR (obdoba dnešnej „Dvadsaťjednotky“), v kádri ktorého bol dve sezóny. Na snímke z archívu J. Vanča je Leopold Gálik v pokľaku vľavo, vedľa neho Mondok, stojací v brankárskom drese Belluš. Napriek lákavým ponukám z viacerých ligových oddielov zostal Poldo verný Topoľčanom, ktorých dres obliekal takmer desať rokov. Svoju bohatú aktívnu činnosť zakončil krátkym pôsobením v susedných Bánovciach.
Touto spomienkou sa k osobe Leopolda Gálika, futbalistu „par ekseláns“ nostalgicky vraciame pri príležitosti jeho osemdesiatin, ktorých sa dožíva 15. novembra a zároveň mu v mene topoľčianskej športovej verejnosti, najmä tej generácie, ktorá jeho futbalové umenie mala možnosť obdivovať „na vlastné oči“, želáme do ďalších rokov života veľa duševnej i telesnej pohody
