s erotickým nádychom, prípadne konverzáciu plnú vulgárností, i keď vypípanú, no nie vždy načas. Niektorí sa nevedia dočkať, keď sa objaví na obrazovke notoricky známa zvučka, iní zasa s hnevom prehľadávajú ponuku staníc a bojkotujú tieto programy tým, že ich absolútne odmietajú sledovať. Je veľa názorov na relácie typu VyVolení alebo Big Brother, nás zaujímal ten, ktorý prezentuje cirkev. O reality šou sme sa rozprávali s topoľčianskym dekanom Mariánom Dragúňom. Aký má cirkev postoj k reality šou, ktoré zaplavili ponuky televíznych staníc? - Vo vyhlásení konferencie biskupov, ktorá mala nedávno zasadnutie, sa biskupi vyjadrili na tému reality šou, z ktorého vyberám – My, katolícki biskupi Slovenska jednoznačne odsudzujeme tieto programy šíriace morálny a kultúrny úpadok. Ako vzor predstavujú ľudí, ktorí dlhé týždne žijú v izolovanom prostredí, čo nie je prirodzené, pričom nepracujú, plnia častokrát ponižujúce a nezmyselné príkazy režisérov. Umelo je medzi nimi vytvárané napätie a nevraživosť, útočí sa na ich citový život. Psychické problémy niektorých jednotlivcov sú zneužívané s jedným zámerom – získať čo najväčšiu sledovanosť a tým dosiahnuť enormný zisk. Úplne sa stotožňujem s ich vyjadrením, pretože je naozaj ťažké povedať o týchto programoch niečo pozitívne. Pred časom som počul vyjadrenie jedného filmového producenta o tvorbe filmu, ktoré mi zostalo v pamäti – Našou snahou je vytvoriť čo najreálnejšiu ilúziu. Myslím si, že reality šou majú opačnú tendenciu – vytvárajú ilúziu reality. Vieme dobre, že ide o kúpené programy, myšlienka nevznikla na Slovensku a že ide o záležitosť, ktorú vymysleli odborníci s jednoznačným cieľom – nabaliť sa bez akéhokoľvek ohľadu, čo tie programy vyvolajú. Čo si myslíte o ľuďoch, ktorí sa do nich prihlásili? - Reality šou je fenomén kultúry - skutočnosť, ktorá hovorí o tom, že v dnešnej kultúre sa peniaze stavajú na prvé miesto v hierarchii hodnôt. Tí, ktorí sa prihlásia, majú vidinu niekoľkých miliónov, idú do toho preto, aby sa zabezpečili. Možno si myslia, že peniaze majú takú moc, že si za ne môžu kúpiť úplne všetko. V jednej pesničke spieva Richard Műller - Štestí je krásná věc, ale prachy si za nej nekoupíš – preto je dobre vedieť, kde sú hranice, čo všetko je človek schopný za peniaze obetovať. Osobne tieto programy nesledujem, väčšinou si iba na internete prečítam nejaké články alebo hodnotenia a nedávno som si všimol, že televízie zverejnili vekovú skladbu divákov, ktorí sledujú reality šou a najväčšiu kategóriu tvoria 12 – 14-ročné deti, čo je veľmi smutné zistenie, pretože potom sa nestačíme čudovať, čo nasávanie takýchto informácií u detí v spomínanom veku vyvoláva. Jediné pozitívum z tých prieskumov bolo, že najmenší záujem o reality šou má vysokoškolská mládež. Možno keď si to niektorí pozrú, tak iba zo zvedavosti, kam až môže viezť ľudská hlúposť a túžba po peniazoch. Ide o marazmus, túžbu človeka niekoho potopiť, prípadne rozhodovať sms-kami o zotrvaní, či vypadnutí zo súťaže a tak mať moc manipulovať s inými. Iné to je v súťažiach, keď niekomu držíme palce a podporíme ho napríklad ako v SuperStar, kde mládež prezentuje svoj talent, takže to nie je nič nenormálne. V reality šou sa ľudia prezentujú akurát v tom, kto čo vie či už v posteľových scénach alebo v plnení nedôstojných príkazov. Čo s veriacimi, ktorí chodia do kostola, ale pravidelne sledujú tieto kontroverzné programy? - Z nášho pohľadu to hodnotíme negatívne, no naozaj záleží iba od vnútorného postoja, prečo to človek sleduje, s akým motívom. Celý štýl reality šou je vymývanie mozgov. Stretol som sa aj s takým názorov, že cirkev sa stále do niečoho mieša a stále proti niečomu protestuje, lebo aj v kostole v Topoľčanoch sme iniciovali petíciu proti príprave VyVolených, ktorá bežala po celom Slovensku (podpísalo ju 93 000 ľudí). Vtedy mi jeden pán povedal, že čo sa má čo cirkev do takýchto vecí miešať. Keď som toho pána stretol s odstupom času povedal mi, že teraz ľutuje, že sa pod petíciu nepodpísal, lebo reality šou prekročili všetky hranice únosnosti. Podľa môjho názoru cirkev má k tomu čo povedať, lebo už len ten vysielací čas je na zváženie. Nanešťastie, všetko je to o peniazoch. No nedávno som čítal, že istá veľká spoločnosť, ktorá chcela zaradiť počas vysielania VyVolených nejaké reklamné šoty svoj návrh stiahla, pretože im nesedel charakter relácie a záleží im viac na dobrom mene spoločnosti. Čo by ste odkázali rodičom, ktorí dovolia sledovať školopovinným deťom reality šou? - Niekedy je pre deti dôležitejší čas, ktorý strávia s rodičmi ako najnovšie oblečenie alebo počítač. Nechcem situáciu nejako dramatizovať, treba iba prečkať. Ide o vlnu, ktorá prejde. Toto isté bolo na Západe, tam sa toho presýtili a prišlo to k nám. Lenže na druhej strane – aj Tsunami boli iba vlny. Síce prešli, lenže čo spôsobili – následky boli katastrofálne. Reality šou znamenajú pre tú spomínanú vekovú kategóriu detí vlny Tsunami. Preto je dôležité nájsť si viac času pre nich zo strany rodičov. Rodinné zázemie je pre každého človeka nesmierne dôležité. Ak sa destabilizuje – hlavne u detí vo vývoji – ide o nenapraviteľné škody. Samozrejme, o tom by sa dalo rozprávať zoširoka, pretože tu už nejde o problém nejakého Big Brother a podobne.
