V Livine 120-člennej dedinke sa v samospráve stále niečo deje. Pred pár týždňami sa práve v tejto najmenšej dedine okresu Partizánske mali konať doplňujúce voľby do samosprávy, ale jediný kandidát odstúpil. Obcou už predtým prebehla petícia, ktorá sa snažila o odvolanie súčasného starostu Pavla Petrejeho, mimochodom, brata odstúpivšieho poslaneckého kandidáta Mariána Petrejeho. Voľby neúspešné, petícia áno Keď sme pred voľbami položili otázku starostovi ako predstaviteľovi samosprávy, prečo brat odstúpil, uviedol: „Brat odstúpil v zákonom stanovenej lehote do troch dní od konania volieb.“ Upozornil tiež na rozpory v obci, ktoré nastali aj po tom, čo súkromná píla nedostala stavebné povolenie. Petičný výbor však už úspešne dokončil zber podpisov, z celkového počtu 91 voličov získal 40 podpisov. V malej dedinke sa situácia stáva takmer neprehľadnou. V riadnom termíne volieb do samosprávy v decembri 2002 bol zvolený za starostu Július Kacina, v úrade však dlho nevydržal. Takmer po roku sa vzdal a rok trvalo provizórium, počas ktorého bol iba zastupovaný. Od februára 2005 je v úrade Pavol Petreje. Obecné zastupiteľstvo sa tiež prerieďuje nezvyčajnou rýchlosťou. Veď doplňujúce voľby na konci októbra mali doplniť päťčlenný zbor. Márne, kandidát odstúpil. Na veci verejné však dedina nezanevrela, zdá sa aspoň z masívnej petičnej akcie. Neriešené veci verejné Petičný výbor vrhol všetky sily na odvolanie súčasného starostu a podľa ich slov podpisy sa hrnuli samy. Všetko popisuje jeden z organizátorov podpisovej akcie Štefan Bujalka ako nabaľovanie snehovej gule. Súčasný starosta jednoducho nie je schopný riadiť obec, lebo sa nestará o spoločné záležitosti, čo mu ukladá aj zákon. Pri krízových situáciách nereagoval dostatočne pružne. Keď počas tuhej zimy zamrzol vodovod v kultúrnom dome, nedialo sa údajne nič. „Keď sa v marci konal v kultúrnom dome kar, dovtedy neurobil s tým nič. Ľudia si museli nanosiť ako v prvotnopospolnej spoločnosti vodu do 200 litrového suda a kto išiel na potrebu, musel po sebe vedrom spláchnuť,“ hovorí Š. Bujalka. Povodeň zaliala dedinu aj starostu Ďalšou udalosťou, ktorá preverila pripravenosť a nervy bola povodeň po prietrži mračien v septembri. Starosta vraj nezabezpečil dezinfikáciu a vlastne nevyvinul žiadnu iniciatívu. „Z vlastnej iniciatívy sme zavolali súkromníka, ktorý má fekál, aby nám vytiahol žumpy. Ten nám aj povedal, či sme normálny, keď to robíme na vlastné náklady, prečo nepošleme starostu, aby požiadal sám súkromnú firmu, aby to všetko urobila sponzorsky. U neho však nebol záujem, povedal, že má dosť roboty doma,“ opisuje situáciu Bujalka. Ďalší člen petičného výboru Vladimír Kováčik pripomína aj to, že doteraz nie je cesta riadne vyčistená. „Raz prešlo cez dedinu auto s cisternou a to bolo všetko, doteraz sa tam práši.“ Do mozaiky neuveriteľných príhod dopĺňa svojou troškou aj Edita Bezáková: „V nedeľu bola povodeň, všade blata a kde boli nezamestnaní na aktivačných prácach? V pondelok boli doma a neskôr ich dal koordinátor (starostov otec) kosiť trávu. Blata po dedine a on dal kosiť,“ krúti stále neveriacky hlavou, „na verejnom zasadnutí len hovoril aké všelijaké príkazy dal. Keď sme sa ho pýtali prečo nebola cisterna s pitnou vodou, odpovedal, že si to obec nemôže dovoliť. Nehľadel, že sú tam aj malé deti a ženy nemajú ako variť.“ Na tvári petičníkov je údiv, keď sa dozvedia, že starosta dal do súvislosti odstúpenie brata Mariána z doplňujúcich volieb a stavebné povolenie na pílu v obývanej časti obce. Túto udalosť nepovažujú za podstatnú pre súčasnosť, keďže sa odohrala ešte v roku 2004. Starosta však do tohto obdobia datuje averziu viacerých na svoju osobu, keďže vtedy bol poslancom. Starosta reaguje Pavol Petreje – starosta vysvetlil pred nami všetky spomenuté obvinenia. O roztrhnutom vodovode v kultúrnom dome povedal, že keď nastúpil do funkcie (február) potrubie už bolo zamrznuté. V tej chvíli mohol už len po troške vypúšťať rozmŕzajúcu vodu. „Ľudí, ktorí robili kar, som informoval o situácii a z ich strany neprišla žiadna sťažnosť.“ Naštrbené vzťahy ešte viac rozčerila povodeň 11. septembra. Starosta uviedol, že v čase prírodnej katastrofy nebol ani v obci. „Bol som operovaný na nohe a bol som v nemocnici. Nikto z poslancov mi ani nezatelefonoval. Jediný, kto ma informoval, boli rodičia s tým, že sme zase vytopení, čo sa stalo už tretíkrát za tento rok.“ Ani po príchode na obecný úrad nikto nevyhľadal jeho pomoc. Po prieskume v dedine zistil, že v strede dediny sa nachádzajú aj nezatopené studne, pričom ich majitelia boli podľa jeho slov ochotní dať vodu aj ostatným. Cisterna, ktorá by aj tak bola odstavená v centrálnej časti by teda bola zbytočná. „Ja si to vykladám tak, že niektorí chcú silou-mocou, aby sa tu míňali peniaze,“ tvrdí Pavol Petreje. Po týždni objednal aj bager a auto, ktoré odpratalo nánosy. „Aktivační pracovníci hneď nerobili, lebo práca bola hneď zbytočná, blato sa lepilo na lopaty.“ Cesta k odvolaniu starostu v Livine je však ešte dlhá. Podpisy skúma komisia, hoci samotnému P. Petrejemu sa nepozdáva pravosť zopár podpisov. Zastupiteľstvo musí ešte prijať VZN o podmienkach hlasovania, ktoré pripraví asi sám starosta. Po vystavení na obecnej tabuli prejde na rokovanie zastupiteľstva. Voľby však budú v termíne, keď ich vyhlási predseda parlamentu. „Povedali mi aj, aby som sa sám vzdal a ušetril náklady obci. Moja zástupkyňa (zároveň poslankyňa) povedala, že keď odídem ja, ona tiež odstúpi. Opýtal som sa zvyšných troch poslancov, kto to za mňa zoberie. Nikto nechce. Možno, že by potom nemal ani kto dať žiadosť na predčasné voľby a ja by som ani nemal komu odovzdať kľúče od úradu...“ My dodávame, že riadne voľby starostu by mali byť na jeseň 2006, čo by bolo zrejme pol roka po termíne predčasných volieb.
