Štvrtok, 21. január, 2021 | Meniny má VincentKrížovkyKrížovky

Prešli drogovým peklom a teraz sú čistí

Prvý novembrový týždeň sa niesol v znamení boja proti drogám. Na školách sa organizovali rôzne prednášky a besedy, kde ľudia zaoberajúci sa prevenciou hovorili o drogách a ich účinkoch a apelovali na mládež, aby od záležitostí tohto typu dali radšej ruky

preč. Nevypláca sa to, o čom sa presvedčilo mnoho mladých ľudí. Veľa z nich spadlo až na dno a odraziť sa od neho býva u človeka, ktorý podľahol drogám, nesmierne ťažké. Vyžaduje si to veľa trpezlivosti, obetovania a zapierania. Iba silná vôľa dokáže nad touto pliagou zvíťaziť, no tú si treba najskôr vypestovať. Bez pomoci druhých je to viac ako nemožné, preto vznikajú rôzne centrá a komunity, kde sa narkomanom – ako drogovo závislých zvykne označovať spoločnosť – venujú 24 hodín denne. My vám prinášame výpovede dvoch mladých ľudí, ktorí prešli peklom a teraz sú čistí. JARKA - 25 rokov, dva roky závislá na heroíne, abstinuje šesť rokov Ako dieťa som bola veľmi ustráchaná, i keď som to nedávala najavo. Tiež som bola plačlivá, čo bola chyba, lebo občas som za to dostala pár faciek. Myslela som si, že ma rodičia nemajú radi a že keď zomriem, uľaví sa im. Našťastie som si neublížila a tieto myšlienky ostávali len v mojej hlave. Nebola som sama sebou, lebo som mala pocit, že som zlá, a preto závislosť na sestre bola veľká. V štrnástich rokoch sa objavila v mojom živote prvá cigareta (samozrejme, bola ukradnutá z maminej krabičky) a spolu so sestrou a dvoma kamarátkami sme si ju s radosťou zapálili. Na strednej škole boli mojím sklamaním medziľudské vzťahy. Chcela som byť iná, líšiť sa od spolužiakov, pretože ma nezaujímali ich problémy, životy. Necítila som sa medzi nimi dobre, nevedela som, prečo vlastne žijem. Nudil ma stereotyp, nevedela som si vyplniť voľný čas. O viere, o Bohu som nevedela nič. V šestnástich bolo mojou zábavou ulievanie sa zo školy (často i so sestrou). Cigarety sa stali mojou každodennou súčasťou. Prišiel na rad tiež alkohol. Vždy cez víkendy sme sa s kamarátkami opíjali. Časom som zbadala, že niektoré kamarátky a aj moja sestra sa už neopíjajú, ale stále len vracajú. Chcela som od nich vysvetlenie, lebo v tej dobe som o drogách veľa nevedela. Jediné, čo som vedela, že ich určite raz vyskúšam. Zaviedli ma do jedného výťahu a tam som prvýkrát videla heroín. Asi po 15 minútovom naliehaní sa sestra podelilo so mnou o svoju dávku. Nič som nepociťovala a bolo to pre mňa tak trochu sklamaním. Na druhý deň som si už kúpila vlastnú dávku a vedela som, že to je to, čo som dlho hľadala. Po čase som ostávala nervózna a nepríjemná voči ľuďom. Kradla som rodičom peniaze a vôbec ma to netrápilo. So sestrou sme sa začali čoraz viac hádať – samozrejme, kvôli drogám. Rútila som sa do záhuby a vôbec som si to neuvedomovala. V osemnástich sa rodičia dozvedeli o mojej drogovej kariére a dostala som od nich ponuku – buď prestanem fetovať, alebo sa mám pratať preč z domu. Išla som na trojmesačné liečenie. Po návrate domov som bola neustále kontrolovaná na každom kroku, peniaze som nevidela ešte pol roka. Rodiča mi absolútne nedôverovali a mňa to vytáčalo. Prepadala som beznádeji. Robilo mi problém existovať medzi „obyčajnými ľuďmi“. Uvedomila som si, že musím začať mať rada samu seba, až potom môžem milovať svojich blížnych. Dodnes sa to učím. Potešil ma každý krok, ktorý ma priblížil k mojim rodičom. Keď som sa začala mať rada, až vtedy som mohla rozdávať lásku aj navôkol. Akoby zázrakom sa to rokmi zlepšovalo. Zo začiatku som mame všetko vyčítala, hlavne nedostatok materinskej lásky. Až teraz som pochopila, že všetko začína odo mňa. Ako sa správam ja vo vzťahu k nej, tak sa ona správa ku mne. Naučila som sa radovať zo života a to tak, že ma poteší každá maličkosť či úsmev alebo východ slnka. Prestala som fajčiť a pracujem na odmietaní alkoholu. Depresiu odháňam vždy nejakou činnosťou. Momentálne som šesť rokov čistá a možno ešte niekedy ustráchaná ako to malé dievčatko. Teraz ale viem, že to môžem zvládnuť a so strachom bojovať láskou. PETER – 25 rokov, od 16-tich rokov marihuana, heroín, 3 roky abstinuje Pochádzam z obyčajnej rodiny. Moja mama sa mi snažila dávať lásku a rozprávať sa so mnou, aj keď možno nie o veciach, o ktorých som sa s ňou chcel rozprávať ja. To som si ale vtedy neuvedomoval. Napriek tomu, že otec si zvykol vypiť, snažili sa vychovať sestry a aj mňa na akých-takých kresťanských základoch. Po revolúcii sa mladým ponúkalo veľa slobody, ktorá priťahovala aj mňa – hlavne jej druhá strana. Zlo si nasadilo masku slobody a ja som vykročil za ním. V prvom ročníku na strednej škole som začal fajčiť trávu a užívať lieky na zmenu stavu. Páčilo sa mi žiť a zabávať sa na ulici s ľuďmi, ktorí mali podobné názory na život. Týždeň pred maturitou som úplne opustil školu, nechcel som sa ňou nechať obmedzovať. Vyskúšal som heroín a páčil sa mi. Bol mohutnejší ako všetko ostatné, čo som dovtedy bral štyri roky. Vytriezvenie prišlo ani nie za rok a bolo kruté – abstinenčné príznaky, bezradnosť rodičov a lekárov (tí ani nevedeli, akým spôsobom majú pomáhať narkomanom). Štyri roky pádu až do úplného vyčerpania tela aj duše. Viackrát som sa snažil prestať sám, ale vidiac kamarátov, ktorí sa vracali z liečenia a znovu začali brať drogy, mi úspech abstinencie pripadal nulový. Od jedného priateľa som počul o komunite Cenacolo v Medugorji a rozhodol som sa vyskúšať pobyt v nej. Až tam som začal chápať, že mojím najväčším nepriateľom som ja sám a moje zlé vlastnosti. Keďže komunita je kresťanská, modlili sme sa tri ružence denne. Pochopil som význam modlitby, priateľstva i práce. Pomaly som sa začal otvárať druhým, riešiť každodenné situácie a problémy. Po pätnástich mesiacoch som sa stretol so svojimi rodičmi. Ospravedlnil som sa im a podporili ma. Keď som po dvadsiatich mesiacoch prišiel na týždeň domov, videl som, že ešte nie som dostatočne zrelý. Ani nie tak čo sa týka drog, ale nevedel som, kto som a čo budem robiť. Vrátil som sa do komunity, ibaže do iného domu. Po roku sa situácia zopakovala – po desiatich dňoch doma som sa vrátil do v poradí už môjho štvrtého domu, kde som začínal od začiatku. Od rehoľnej sestry Elvíry som nakoniec dostal požehnanie a súhlas, aby som vonku začal nový život. Odsťahoval som sa od rodičov a s pomocou pár ľudí som získal prácu. Noví priatelia, s ktorých niektorí sú tiež bývalí narkomani, sú vždy pripravení pomôcť alebo porozprávať sa a ja sa to snažím šíriť ďalej na druhých, ktorí tiež potrebujú pomoc. V tom veľmi pomáha modlitba a viera, ktoré všetkému okolo dávajú hlbší duchovný rozmer...

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  2. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  3. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  4. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  5. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  6. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  7. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  8. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  9. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  10. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  1. Hygge ako životný štýl
  2. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  3. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  4. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  5. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  6. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  7. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  8. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  9. Najobľúbenejšie auto Slovákov je opäť ŠKODA
  10. PLANEO Elektro funguje aj počas lockdownu - má akčný výpredaj
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 32 395
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 30 749
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 13 321
  4. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 10 226
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 9 689
  6. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 574
  7. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 360
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 791
  9. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 481
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom? 4 786
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Topoľčany a Partizánske - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Topoľčany

Ilustračné foto

Zdravotníci z nemocnice v Bánovciach nad Bebravou už zaočkovali proti ochoreniu COVID-19 prvých 300 záujemcov.

3 h
V Nemocnici Svet zdravia Topoľčany sa počas minulého roku narodilo spolu 681 detí.

V topoľčianskej pôrodnici uskutočnili 681 pôrodov.

3 h
Topoľčany doma vyhrali až po nájazdoch.

Topoľčany v ďalšom kole na domácom ľade privítali Dubnicu.

6 h
Kovarce aktuálne pôsobia v IV. lige Juhovýchod. V sezóne 2017/2018 vyhrali okresnú súťaž. Zľava predseda ObFZ Topoľčany Pavol Šípoš, kapitán Kovariec Daniel Kutňanský, člen ŠTK ObFZ Topoľčany Milan Krajčík a starosta obce Kovarce Andrej Čopík.

V štvrtej lige Juhovýchod sú druhým účastníkov nášho regiónu OFK Kovarce.

21 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Už teraz je neskoro, vie tréner Nitry po vyhorení so Šamorínom.

20. jan

Ľad si zmýlili s cestou. Mementom pre všetkých by mali byť tragédie, ktoré sa na Oravskej priehrade stali, no zdá sa, že ľudia sú nepoučiteľní.

19. jan

Tragédiu vyšetruje polícia.

20. jan

Zoznam miest pribežne dopĺňame.

20. jan

Už ste čítali?