nímke), ktorá podniká v oblasti výroby pekárenských výrobkov. I keď sa na prvých troch miestach neumiestnila, už účasť vo finále svedčí o tom, že svoju prácu robí naozaj dobre. Môžete nám priblížiť o akú súťaž išlo a ako prebiehalo finále? - Súťaž vyhlasuje Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania v spolupráci so Združením žien v podnikaní a má dve kategórie – Vynikajúca podnikateľka a Začínajúca podnikateľka. Novinkou tento rok bolo vyhlásenie najsympatickejšej podnikateľky, ktorú si mohli zvoliť ľudia prostredníctvom hlasovania na internete. Mne poslali prihlášku do súťaže z Podnikavého dievčaťa, tak som ju vyplnila a na základe nej ma vybrali do užšieho finále. Víťazky vyberala porota a v hlavnej kategórii Vynikajúca podnikateľka vyhrala Mária Czizmadiová zo Štúrova, ktorá podniká v medzinárodnej doprave. Aj napriek tomu, že ste sa neumiestnili, už účasť vo finále je bezpochyby pekným úspechom... - Priznám sa, že o účasti v súťaži som nehovorila nikomu, iba kto to zaregistroval v novinách o tom vedel. Dokonca ani moja nevesta nič netušila, dozvedela sa to od druhých ľudí. Osobne si totiž myslím, že na tejto nominácii nemám zásluhu iba ja, ale celý kolektív v pekárni. Môžete našim čitateľom prezradiť niečo zo svojich začiatkov v podnikaní až po úspešnú súčasnosť? - Podnikám pätnásť rokov a veľakrát som s tým už chcela skončiť, no keďže ide skôr o rodinnú firmu (všetky tri deti sú v pekárni zamestnané, rovnako zať i nevesta), tak „bojujeme“. S pekárňou sa spája môj život od detstva, pretože sme bývali na Stummerovej ulici v Topoľčanoch a blízko nášho domu bola pekáreň. V pekárni som praxovala, neskôr pracovala 18 rokov a aj s manželom sme sa tam zoznámili, keď robil vedúceho. Má potravinársku školu a vždy sníval o tom, aby meno Smatana bolo spojené s pekárňou a aj sa mu to splnilo. Začiatky boli ťažké, začínali sme s 500 chlebami, pekáreň sme postavili pri rodinnom dome, lenže dopyt po našom chlebe vzrástol a pekáreň kapacitne nestačila. Preto sme sa museli rozširovať – mali sme dve pekárne na rôznych miestach v Topoľčanoch, čo tiež nebolo výhodné. Nakoniec sme kúpili jednu väčšiu budovu a tam sme sústredili obe pekárne. V súčasnosti upečieme denne do 3 000 kusov chlebov a v sobotu je to do 5 000 kusov. Pracujeme v noci a ráno. Ako sa otvorili veľké obchodné reťazce v Topoľčanoch, pocítili sme to negatívne zo začiatku, lenže teraz je taká situácia, že ľudia na markety tlačia, aby do svojej ponuky zahrnuli aj náš chlieb, čo je pre nás dobrým znamením.
