nímke), ktorá podniká v oblasti výroby pekárenských výrobkov. I keď sa na prvých troch miestach neumiestnila, už účasť vo finále svedčí o tom, že svoju prácu robí naozaj dobre. Môžete nám priblížiť o akú súťaž išlo a ako prebiehalo finále? - Súťaž vyhlasuje Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania v spolupráci so Združením žien v podnikaní a má dve kategórie – Vynikajúca podnikateľka a Začínajúca podnikateľka. Novinkou tento rok bolo vyhlásenie najsympatickejšej podnikateľky, ktorú si mohli zvoliť ľudia prostredníctvom hlasovania na internete. Mne poslali prihlášku do súťaže z Podnikavého dievčaťa, tak som ju vyplnila a na základe nej ma vybrali do užšieho finále. Víťazky vyberala porota a v hlavnej kategórii Vynikajúca podnikateľka vyhrala Mária Czizmadiová zo Štúrova, ktorá podniká v medzinárodnej doprave. Aj napriek tomu, že ste sa neumiestnili, už účasť vo finále je bezpochyby pekným úspechom... - Priznám sa, že o účasti v súťaži som nehovorila nikomu, iba kto to zaregistroval v novinách o tom vedel. Dokonca ani moja nevesta nič netušila, dozvedela sa to od druhých ľudí. Osobne si totiž myslím, že na tejto nominácii nemám zásluhu iba ja, ale celý kolektív v pekárni. Môžete našim čitateľom prezradiť niečo zo svojich začiatkov v podnikaní až po úspešnú súčasnosť? - Podnikám pätnásť rokov a veľakrát som s tým už chcela skončiť, no keďže ide skôr o rodinnú firmu (všetky tri deti sú v pekárni zamestnané, rovnako zať i nevesta), tak „bojujeme“. S pekárňou sa spája môj život od detstva, pretože sme bývali na Stummerovej ulici v Topoľčanoch a blízko nášho domu bola pekáreň. V pekárni som praxovala, neskôr pracovala 18 rokov a aj s manželom sme sa tam zoznámili, keď robil vedúceho. Má potravinársku školu a vždy sníval o tom, aby meno Smatana bolo spojené s pekárňou a aj sa mu to splnilo. Začiatky boli ťažké, začínali sme s 500 chlebami, pekáreň sme postavili pri rodinnom dome, lenže dopyt po našom chlebe vzrástol a pekáreň kapacitne nestačila. Preto sme sa museli rozširovať – mali sme dve pekárne na rôznych miestach v Topoľčanoch, čo tiež nebolo výhodné. Nakoniec sme kúpili jednu väčšiu budovu a tam sme sústredili obe pekárne. V súčasnosti upečieme denne do 3 000 kusov chlebov a v sobotu je to do 5 000 kusov. Pracujeme v noci a ráno. Ako sa otvorili veľké obchodné reťazce v Topoľčanoch, pocítili sme to negatívne zo začiatku, lenže teraz je taká situácia, že ľudia na markety tlačia, aby do svojej ponuky zahrnuli aj náš chlieb, čo je pre nás dobrým znamením.
Autor: Zhovárala sa Miriam MARTIŠKOVÁ
