„Prvýkrát som bol darovať krv v deň svojich devätnástich narodením, takže si ten dátum veľmi dobre pamätám – 5. 5. 1972. Darcovstvo sme mali v rodine – pravidelnými darcami krvi boli obaja moji rodičia. Pochádzam z Kolačna, ktoré patrilo do obvodu Veľké Uherce. Keď som bol darovať prvýkrát, tak v tom čase súťažili obe dediny medzi sebou v počte darcov,“ spomína si Ján Čangel, ktorý má krvnú skupinu A pozitív. „Chodím darovať asi štyrikrát do roka. Z tých stokrát viem len o jednom prípade, keď bola poskytnutá moja krv - chlapcovi z Radošiny, ktorého tuším dobodali na diskotéke. Mal som aj pauzu ešte za socializmu, keď vznikla aféra, že vraj sa krv predáva do Rakúska. Na krátky čas ma to od darovania odradilo, lebo peniaze by som za darovanie krvi nikdy nevzal.“ Medzi aktívnych darcov krvi sa v rodine Jána Čangela okrem neho zaradili i manželka s dvoma synmi. „Človek musí mať v sebe presvedčenie, že chce takýmto spôsobom pomôcť. Mrzí ma však, že sa pomaly začínajú zamestnávatelia na darcov dívať ako na absentérov, ktorí sa takýmto spôsobom snažia vyhnúť robote. Kedysi si darcov viac vážili, pretože naozaj nikto z nás nevie, kedy tú krv bude potrebovať, prípadne niekto z našich blízkych. Človek narobí po celý život veľa blbostí, treba preto raz za čas urobiť i niečo užitočné – pre dobrý pocit...,“ dodáva na záver stonásobný darca Ján Čangel.
