Patriot vyšiel v polovici mája, ale krstili ste ho až teraz. Prečo? - Počas obdobia, keď sme hľadali na krst správnu dobu, sa stali dve udalosti, ktoré termín oddialili – moja havária a smrť Maťovej matky. Keď ste to už spomenuli – ako sa má dcéra? - Dcéra sa má dobre, je v Kováčovej na doliečení a potom ide do hotela v Nízkych Tatrách, ktorý prevádzkujem, lebo som zistil, že tam máme lepšie vybavenie čo sa rehabilitácií týka ako v Kováčovej, takže tri týždne sa dolieči v hoteli. Našťastie jej zdravotný stav je v poriadku a bez následkov. Ako teda prebiehal krst made in Tublatanka? - Krst prebiehal tak ako sme ho naplánovali. Pozvali sme si naň veľa známych, nepojali sme ho v snobskom štýle, keď by sa iba pilo a jedlo, ale sme krstili počas koncertu. V Čechách nám album pokrstil farár a podobne sme to chceli urobiť i na Slovensku, lenže farár, ktorého sme oslovili nám povedal, že môže krstiť iba ľudí. Preto sme zvažovali, koho oslovíme ako krstného otca. Nechceli sme politikov, ani polohercov, tak sme si pozvali kamaráta a bývalého spoluhráča Ďura Černého, ktorý album pokrstil vodkou (Ďuro na nej vyrastal a Maťo ju má tiež rád) a tiež si s nami aj zahral. Preto sme zorganizovali koncert, lebo sme chceli ukázať novinárom, priateľom a známym ako to vyzerá na našich vystúpeniach a nás teší, že väčšina z pozvaných hostí aj dorazila, takže okrem 600 ľudí, ktorí prišli do klubu na koncert prijalo pozvanie asi 150 hostí. Atmosféra bola výborná, rovnako ako zvuk, ktorý sme nastavili – dovolím si tvrdiť, že zatiaľ v klube lepší ani nebol. Samotný koncert trval dve a pol hodiny a po ňom sme sa ešte venovali médiám a rozdávali autogramy. Z pozvaných hostí môžem spomenúť napríklad nášho textára Martina Sarvaša, chlapcov z bývalej topoľčianskej skupiny Koloseum, v ktorej som kedysi hrával, herca Mateja Landla, režiséra Martina Valenta a náš veľmi aktívny funklub. Ako sa albumu darí čo sa predaja týka a na ktoré skladby máte videoklipy? - Predaj je štandardný, priznám sa, že nejaký podrobný prehľad nemám, ale vydavateľstvo je spokojné ako v Čechách, tak aj na Slovensku. Zvukovo je to totiž najlepšia platňa, aká kedy Tublatanke vyšla a rozumieme si nielen muzikantsky, ale aj ľudsky, čo je v kapele veľmi dôležité. Videoklipy sme natočili dva – prvý na pesničku Ja sa mám a druhý na Pieseň pre Doda, ktorá je podľa ohlasov od fanúšikov z albumu najobľúbenejšia. Rádiá však skôr hrávajú pesničky, ktoré sú mimo vášho žánru. V kurze sú hviezdy zo SuperStar a podobne... - Ja si vypočujem muziku, ktorú ponúkajú rádiá, keď čakám na dopravný servis, ale, žiaľ, naše rádiá vyberajú hudbu, ktorá mi nevyhovuje, a preto si radšej púšťam cédečka. Za seba môžem iba povedať, že ten materiál, ktorý som si pred dopravným servisom nútene vypočul, mi nič nedal. Mám rád takých muzikantov, ktorým závidím, keď si od nich niečo vypočujem, ale hviezdam zo SuperStar nezávidím absolútne nič. Na konci roka sa zvykne bilancovať. Aký bol ten váš? - Tento rok sme mali náročný čo sa týka programu i súkromných udalostí, do toho ešte aj natáčanie nového albumu... Preto si chceme prvé tri mesiace nového roka oddýchnuť niekde v teplých krajinách (láka nás Kuba), ale aj pracovať – hlavne koncertovať. O vás je známe, že ste milovníkom gitár. Vraj máte ich zbierku. Ktorá z gitár je najhodnotnejšia? - Mám v zbierke veľa gitár, ktoré i predávam alebo vymieňam. Mám dobrý prísun z Ameriky a ťažko povedať, ktorá z nich je najhodnotnejšia. Najdrahšou je ale basgitara značky Yamaha. Ide o ručnú výrobu, skladá sa z niekoľkých kusov dreva, má aktívnu elektroniku, je vykladaná originál perleťou. Vlastním veľa renomovaných značiek, a keď mám pravdu povedať, ani neviem presne ich počet, lebo ten sa stále mení. Zhovárala sa
