Tak ako väčšina podobných pamiatok stredoveku, aj Topoľčiansky hrad stále bojuje o život. V šesťdesiatich rokoch, keď vyhorel drevený krov, vytvoril sa betónový veniec okolo veže. Ten aj zabezpečil stabilitu. A doteraz, hoci na hradnom múre je nápis Vstup na vlastné riziko, je veža najbezpečnejším miestom.
Túto sezónu sa snažili priblížiť ešte viac turistovi, a tak ponúka návštevníkom sprievodné slovo Marián Vargic. Veža je prístupná vtedy, keď veje z veže obecná zástava. Záujemcovia si tu môžu zakúpiť pohľadnicu, ku ktorej dostanú otlačok hradnej pečiatky. Na prvom poschodí je na paneloch stručná história objektu, na ďalšom dobové fotografie z prvej polovice minulého storočia. Dokumentujú nielen pohľad a stav hradu, ale aj život v samotnej dedine. Úplne na vrchnom poschodí pod strechou zatiaľ nie je nič. Problém je so strechou. Po tom, čo sa podarilo zaskliť okná, prievan nie je taký veľký, ale strecha netesní dostatočne. Zatekanie by mohlo zničiť akúkoľvek expozíciu. Nápadov je ale dosť.
Marián Vargic však plány už má. „Chceli by sme tam dať nejakú panorámu. Bolo by tam opísané celé okolie, to znamená od Zobora, Tribča, Vtáčnika, z druhej strany zase Rokoš, Javorina.“
Pri dobrom počasí je skutočne dovidieť ďaleko – až k Novákom. S pomocou ďalekohľadu, ktorý je tu nainštalovaný, vidieť aj Uhrovecký hrad i Nitru.
Aktivista Marián Vargic nám vysvetľuje aj ideálny plán rekonštrukcie. „Je to postavené na tom, že vo veži by bola expozícia o minulosti hradu. Potom je tam východná bašta, ktorá by bola akousi vyhliadkovou terasou. Medzi oboma objektmi by bol most. Všetko ostatné by nadväzovalo na túto trojicu hlavných bodov. Samotná hradba – „koloseum“ by sa mala opraviť. Keď sa prechádza pod ňou, je tam hromada uvolnených kameňov.“
Všetky aktivity pre turistov sú zatiaľ v plienkach, črtá sa možná spolupráca so šermiarskym oddielom. Vyťažiť by sa dalo z blízkosti rekreačnej oblasti Duchonka. „Chodia najmä náhodní turisti alebo aj tí, čo putujú po dlhších trasách – po hradoch v okolí. Sú to napríklad Česi. Mladí často prídu len na nádvorie a už strácajú dych. Vzdajú to a ani nejdú na vežu,“ spomína si sprievodca M. Vargic na rôzne spektrum záujemcov o históriu.
Keď sa už turisti dostanú do Podhradia, môžu si prezrieť aj jaskyňu – Opálenú skalu, ktorá je asi 800 metrov od hradu alebo pomerne zachované valy halštadského hradiska na Úhrade.
