všetko je pokosené, pohrabané, vyčistené, a tak aj po pol hodine jazdy hra nemá víťaza. Oči blúdiace zelenou krajinou, v ktorej prebieha permanentná Cowparade z kože, kostí a mäsa a ktorá je vyšperkovaná až nudne úhľadnými domami, kole nielen neprítomnosť nepokosenej buriny, ale aj takmer úplná neprítomnosť plotov...
Je hádam aj nespravodlivé voči bohatej alpskej krajine odnášať si z nej také malicherné dojmy. Keď si však slovenský turista šetriaci na diaľničnej známke pripomenie tárajské reči o Slovensku - Švajčiarsku pod Tatrami, ktoré pred pár rokmi šírili uchádzači o moc, tak sa za svoju prízemnosť ani veľmi nehanbí. Tobôž, keď v okolí slovenských vidieckych ciest hádam ani nemožno nájsť miesto bez zeliny. Nečudo, že človeku pozorujúcemu porasty nad našimi priekopami zíde na um, že ich slovenskí údržbári si kúpili iba polovice strojov, ktoré používajú ich švajčiarski kolegovia. Tie vykášajú buriny iba z polovice priekopy.
Nuž a ploty? Keby sme to vzali globálne alebo aspoň „z pohľadu Európy“, ako zvyknú vravieť politici, mohli by sme formulovať aktuálne slovenské špecifikum: čím menej hraníc medzi štátmi, tým mocnejšie múry medzi susedmi. Je to takpovediac komplementárny jav k inému špecifiku: čím viac rečí o humanizácii spoločnosti, tým väčší a bojovnejší psi vo dvoroch.
Ak „obnovovateľ dediny“ profesor Šarafín ešte očakáva, že v kraji, kde je dostatok dreva, začnú miznúť od predzáhradiek vidieckych domov často bizarné ploty pozvárané zo stavebného, inštalatérskeho prípadne odpadového železa a nahradia ich milé drevené plôtiky či prostá mnohostranná susedská dôvera, tak sa načaká. Dnes ku každému domu, čo len trochu k svetu, patrí aspoň dvojmetrový betónový plot a zasúvacia brána z pancierovej ocele. Niekto by možno povedal, že je to prejav zlého svedomia, niekto pripustí, že stavba vyrástla zo strachu pred zlodejmi, prinajmenšom na odradenie nakúkajúcich zvedavcov. Voda, samá voda! Tie hradby sú jednoducho dôsledkom nášho otvárania sa svetu, sú britskou inšpiráciou - my house, my castle - môj dom, môj hrad.
Autor: (vš)
