Pondelok, 25. január, 2021 | Meniny má GejzaKrížovkyKrížovky

Nebojíme sa konkurencie, bojíme sa nerovnakých podmienok

Pod takýmto vyhlásením sa zúčastnili topoľčianski agropodnikatelia na celoslovenskom protestnom zhromaždení farmárov pred NR SR 7. decembra 2005. Čo je to „nebáť sa konkurencie“ a pritom báť sa „nerovnakých podmienok“? Poďme na to pekne po poriadku.


Poľnohospodárstvo, ako každé iné odvetvie pôsobí v určitom konkurenčnom prostredí. Konkurenčné prostredie vytvára a formuje koncentrácia výroby, produktivita práce, kvalifikovaná pracovná sila, dostatočne široký a solventný trh a iné. Nezanedbateľné sú ekonomické nástroje, ako sú dotácie, subvencie a intervencie, ktoré spoločne nazývame podpornými prostriedkami. Dôležité sú aj širšie okolnosti, ktoré ovplyvňujú prostredie, v ktorom farmári podnikajú. Takýmito je napr. geografická poloha nášho štátu, ktorý má príliš dlhé hranice, a teda aj prihraničné územie, bezcolná únia v rámci EÚ a pod.Čoho sa nebojíme
Kým prvá časť nášho hesla je evidentne smelá, no nie opovážlivá, druhá je prejavom obáv, ba až strachu. Naša koncentrácia je najvýhodnejšia spomedzi okolitých štátov. Môžeme diskutovať, pod akými tlakmi v minulosti vznikla, ale fakt po rokoch je taký, aký je, teda dobrý. Takúto koncentráciu základných výrobných prostriedkov by istotne radi mali aj v iných častiach EÚ ako len v Česku, Maďarsku a Poľsku.
Druhým činiteľom je stále sa priaznivo zvyšujúca produktivita práce. Deje sa tak v ďaka zavádzaniu nových, vysoko efektívnych technológií v rastlinnej i v živočíšnej výrobe. V súčasnosti v okrese dosahujeme v priemere 1,2 mil. Sk na jedného pracovníka. Sú špeciálne podniky, kde produktivita dosahuje až 5 mil. Sk.
Tretím, na produktivitu priamo vplývajúcim determinantom je kvalifikovaná pracovná sila. V agropotravinárskom sektora v Topoľčianskom okrese pôsobí najviac vysokoškolsky a stredoškolsky vzdelaných ľudí z pomedzi ostatných rezortov. Na tomto poli sa nebojíme súperiť s okolitými štátmi. Tieto východiska však dopĺňajú ešte aj iné faktory.
Ekonomické nástroje pod spoločným menovateľom „podpora“ nie sú v rukách samotných farmárov. Tu vstupuje do hry štát, ako nositeľ moci a starostlivý ochranca všetkých ľudí žijúcich v ňom. V EÚ nepoznáme štát, ktorý by si nechal suplovať túto funkciu niekým iným. Je to jeho základná povinnosť voči svojim ľuďom. Pokúsim sa to vysvetliť na jednom príklade.
Keď bola svetová hospodárska kríza, vlády pristupovali k riešeniu hospodárskej situácie často drastickými spôsobmi. Regulovali výrobu tak, aby nedošlo k prudkému zníženiu ceny výrobku pod nákladovú cenu. Ak pšenica v nákladovej cene má hranicu 3320 Sk/t s primeraným ziskom by sa mala na trhu predávať aspoň za
4 000 Sk/t. V tejto trhovej cene je zabezpečená aspoň jednoduchá reprodukcia základných výrobných prostriedkov a pracovnej sily. Teda farmár má prostriedky, aby si obnovil technologický park, lepšie hnojil a ochraňoval svoju produkciu, ale tiež regeneroval svoju pracovnú silu cez slušnú a zaslúženú mzdu. Týmto nezabezpečuje rozvoj iba sebe, ale dáva prácu ďalším tisícom ľudí v strojárskych a chemických fabrikách, v službách a ostatnej infraštruktúre. Teda podčiarknuté a sčítané: štátu sa tak zachráni pretrhnutie sociálnej siete, do ktorej by spadli nezamestnaní z týchto rezortoch.

Skryť Vypnúť reklamu

Čo spôsobuje
naše obavy
Keby štát len reštrikčne riešil nadvýrobu, mohlo by sa stať, že na náš trh vstúpi iný producent a zoberie nielen zisk z výroby, ale aj prácu ľuďom, občanom tohto štátu. Takúto situáciu nedopustia štáty EÚ (bývalá 15), ktoré rôznymi spôsobmi podporujú výrobu potravín od jej základu, teda výroby základných surovín. Naše susedné štáty veľmi rýchlo pochopili (zdá sa, že rýchlejšie ako my), že vhodnými ekonomickými nástrojmi budú aj v budúcom roku podporovať svojich farmárov, čím vytvárajú bezkonkurenčné prostredie na úkor našich farmárov. Poslanci našim farmárom chcú odsúhlasiť iba 54 % z možných 65 %, ktoré nám povolila v predvstupovom vyjednávaní EÚ. Na rozdiel od Maďarska (65), Česka (63) a Poľska(65). Dorovnanie priamych platieb do 65% , ktoré tak pekne premiér pred tromi rokmi v Kodani našim farmárom sľúbil, predstavuje 1,5 miliardy Sk. Práve toľko táto vláda prisľúbila niekoľkým vrcholovým manažérom KIA závodu na výstavbu ich luxusných bytov pri Žiline a v Záhorskej Bystrici....
Aj ten kto ovláda iba kupecké počty vidí, že v rovnakom európskom priestore budeme ťahať za kratší koniec povrazu. A to je to, čoho sa právom obávame. To sú tie nerovné podmienky, ktorých prijatie v NR SR vzbudzuje naše obavy, ba až strach. To bol dôvod, pre ktorý sme stáli pred NR SR.
Hoci sa cítime ohrození, prajeme vám milostiplné Vianočné sviatky. Jasličky tiež neboli tým najluxusnejším nábytkom pre budúceho záchrancu sveta.

Skryť Vypnúť reklamu




Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  2. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  3. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  4. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  5. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  6. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  7. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  8. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  9. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  10. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  1. INEKO: Základná škola v Svätom Jure je najlepšia na Slovensku
  2. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  3. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  4. Operatívny lízing zmierni dopady krízy na váš biznis
  5. Stravné pre živnostníkov teraz najvýhodnejšie
  6. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  7. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  8. Hygge ako životný štýl
  9. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  10. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 41 554
  2. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 33 339
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 14 696
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 9 283
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 868
  6. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 8 801
  7. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 335
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 276
  9. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 151
  10. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 7 016
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Topoľčany a Partizánske - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Topoľčany

Za nedeľu bolo v Dome kultúry v Topoľčanoch do 14.00 hod. otestovaných 996 ľudí, z toho 30 bolo pozitívnych.

Skríningové testovanie prebieha od pondelka a bude trvať do stredy – 27. januára.

5 h
Spolu hrali ligu v Topoľčanoch, aktuálne obaja obliekajú aj dres Ludaníc. Zľava Martin Buday a Ladislav Krajčík.

Futbalista Martin Buday za mužov nastúpil už ako pätnásťročný.

17 h

Od 1. januára 2021 je novým prepravcom mestskej autobusovej dopravy v Topoľčanoch spoločnosť Freibus SLOVAKIA s.r.o. Občanov a návštevníkov tak čaká modernejšie, jednoduchšie a komfortnejšie cestovanie.

19 h
Geraldina Apponnyi bola jediná európska kráľovná s americkým pôvodom. Jej matka bola dcéra amerického diplomata. Podľa genealógov bol americký prezident Nixon jej vzdialený bratanec.

Uplynuli už desiatky rokov, čo sa po chodbách Oponického kaštieľa prechádzala budúca albánska kráľovná Geraldina Apponyi. Aj napriek neúprosnému času je tu dodnes cítiť jej odkaz a prítomnosť.

24. jan

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Mestá a obce v okrese Prievidza postupne zverejňujú počty ľudí, ktorí využili skríningové testovanie v ich obci.

17 h

Polícia prenasledovala auto z Oravy až na Liptov. Komjatnou už vodič neprešiel.

23. jan

Petra inšpirovala k textu tragédia. Na Oravskej priehrade sa utopili bratranci.

24. jan

Pozitivita je zatiaľ nízka.

23. jan

Už ste čítali?