Mlyn už domlel

Teraz sa však vnútri ukrýva aj to, čo k mlynu nepatrilo, a o to je tento objav prekvapujúcejší. Je to Drakula! Presnejšie ide o podobizeň z vosku, ale mlyn určite nie je v područí zlých duchov a síl, lebo v tej istej izbe sú aj iné voskové figuríny. Na stoličke sedí pápež Ján Pavol II. a hneď pri ňom leží Andrej Hlinka (udajne presne tak, ako keď bol po smrti vystavený v Dóme sv. Martina). Tieto voskové figuríny sú dielom Romana Bajzíka. Svätý otec si užil asi najväčšej slávy. Videli ho aj zahraniční návštevníci. Už po jeho smrti sa tu ocitli nemeckí dôchodcovia. Keď sa vrátili domov, deti obdivovali v škole spoločnú fotku s Jánom Pavlom – považovali ju za veľkú vzácnosť.
Mlyn bol poháňaný pôvodne kolesom, na ktoré dopadala voda zhora. V súčasnosti však koleso chýba, no kedysi malo úctyhodný priemer 5,8 metra. To je aj jeden z dôvodov prečo mlyn tak dlho vydržal fungovať – voda vždy dokázala vytvoriť dostatočnú silu na rozdiel od ostatných mlynov, ktoré mnohé boli poháňané spodným prúdom vody.
Pre mladšie ročníky na vysvetlenie a pre starších na pripomenutie rozpovie Vladimír Bajzík princíp práce v mlyne: Obilie sa doviezlo do mlyna, odvážilo a zapísalo sa. Korčekovými výťahmi (na páse pripevnené mištičky) sa vytiahlo obilie hore, predmlelo sa, preosialo. To preto, lebo tento mlyn mal len jednu valcovú stolicu (základný stroj na mletie – jemne drážkované kamene vlastne melú obilie). Potom muselo potrubím spadnúť späť dolu a postup sa zopakoval ešte raz. Sito tu malo tri pásy s rôznou hustotou a podľa toho sa preosiala múka na hrubú, polohrubú a hladkú.