k sa stará práve o takýto kontakt so žiakmi.
Čo bolo na začiatku práce s deťmi?
Na začiatku som nevedel, čo môžem od vedenia očakávať, nevedel som, čo tá práca presne obsahuje. Zbieral som skúsenosti napríklad v Piešťanoch, Nitre. Hlavnou činnosťou je teda prednášková činnosť na školách a vydávanie materiálov pre deti. Samozrejme, je tam aj čo dobiehať. Do budúcna by sme chceli okrem výtvarnej súťaže aj športovo branné preteky, aby sa deti vyšantili. Rozpracovať sa musí aj práca s učiteľmi, lebo učitelia nevedia ako sa majú zachovať v prípade agresivity, alkoholu, cigariet a podobných vecí. Treba zosúladiť školský poriadok so zákonmi. Do budúcna by sme chceli osloviť aj rodičov, aby bol program komplexný.
Treba pracovať hlavne s malými deťmi, lebo na stredných školách majú už svoje postoje a názory vybudované. Tam to má zväčša charakter informatívny. Vychádza sa hlavne z praxe. Prevencia je zameraná najmä na to, ako sa nestať obeťou trestného činu – aby človek nebol okradnutý, zbitý atď.
Pri tejto aktivite spolupracujeme s Centrom sociálnej prevencie, úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, s policajným zborom i s krajským úradom, oddelením prevencie.
Čo vlastne najviac zaujíma deti?
Mladší chcú vidieť v prvom rade putá, obušok, pištoľ. Viac-menej rozprávajú deti. Ja rozprávam asi desať minút, a potom ma k slovu nepustia. Každý potrebuje povedať si to svoje. Ja počúvam a korigujem debatu. Starší, už 12-roční, dávajú priame otázky. Čo sa stane, keď pôjdem na bicykli po námestí, a sú aj otázky, ktoré počujú doma. Pýtajú sa na podplácanie policajtov alebo opitých policajtov. Na to treba byť pripravený.
Deti sú teda veľmi ovplyvnené negatívnymi názormi rodičov?
Určite áno. Často rozprávam aj o závislostiach, o alkohole, ale je to ťažké, keď ich vzor - rodič je prvým dodávateľom alkoholu. Veľa záleží na spolupráci s rodinou. Na základných školách ešte tých rodičov dostaneme na besedu, ale na stredných prídu dvaja – traja, ktorí vlastne ani nemusia prísť na rodičovské združenie.
S malými deťmi musí byť aj zábava...
Keď sa rozprávam s deťmi, tak pani učiteľka nie je v triede, lebo je to tak trochu rušivý element. Potom sa mi vedia otvoriť a hlavne sa aj posťažujú. V triede potom napíšu anonymne na lístočky svoje otázky a postrehy, o ktorých sa rozprávame. Nedávno som dostal lístok, na ktorom bolo napísané, že pani učiteľka rozpráva, že policajti sú hlúpi, lebo im dali pred činžiakom papuču a stále otravujú s nejakými papiermi. Písal to tretiačik.
V triede sa však stretávam aj so šikanou a nazval by som to až výpalnictvom. Druháci ochraňujú prvákov, aby ich nebili tretiaci. Prváčikovia desiatou a päťkorunáčkami platia. Stretol som sa aj s tým, že jeden chlapec držal druhému ruku na horúcom radiátore, keď sa na to prišlo, tak chlapec už mal pľuzgiere, pretože mu nechcel dať peniaze. Vlastne ostatné deti o tom vedeli a tolerovali to, ani jedno nešlo za pani učiteľkou, tolerovali násilie v triede.
Majú deti dôveru v policajta, keď im zrazu príde do triedy?
Majú, lebo treba im byť kamarátom. Zhováram sa s nimi voľnejšie a používam aj ich slovník a samozrejme, aby tam nebola pani učiteľka.
Aká je spolupráca so školami?
Ako s ktorou, ale väčšinou dobrá. Je to individuálne, záleží to vždy na ľuďoch.
Učiteľom nevadí, že nemajú počas besedy „dozor“ nad triedou?
Nie, nevadí im to. Niekedy sú aj rady, že môžu odísť preč. Samozrejme, nikdy nevyháňam učiteľku.
Ako MsP spolupracuje pri riešení problému záškoláctva?
Keď zistíme záškoláka, okamžite píšeme na školu papier. Deti väčšinou klamú, že sú chorí a boli u lekára atď. My to ďalej nezisťujeme, ale aj tak by rodič a škola mali vedieť, že dieťa bolo v internetovej herni alebo v bare pri pive.
Ako postupujete pri záškoláctve?
Papiere sa posielajú aj kurátorovi na úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Ten si údaje sumarizuje vo vlastnej databáze a na základe aj iných skutočností, ktoré napríklad posiela škola, jedná už s rodinou na základe svojich právomocí. Samozrejme, aj škola môže vyvodiť svoje dôsledky podľa školského poriadku, keď žiak má veľa absencie. Polícia je len na začiatku reťazca.
Podobne je to aj pri pití alkoholu mladistvými. Pitie je len priestupok, ale trestný čin je jeho podávanie.
Koľko máte do mesiaca prednášok?
Je to veľmi individuálne. Niekedy 15 hodín do mesiaca, v tomto mesiaci sme mali napríklad 35 hodín. Záleží to od sezóny. Teraz sa zameriavam na drobnú pyrotechniku (bezpečnosť, kto to môže kupovať, ako zaobchádzať s ňou). Bolo by lepšie, keby boli prednášky aj 2 – 3 hodinové, lebo za hodinu sa diskusia akurát rozprúdi, deti prelomia ľady a už musím končiť. Ideálne by boli dve vyučovacie hodiny.
Nuž, to by privítali aj žiaci, hlavne keď cez tie dve hodiny by mali mať nejaký neobľúbený predmet.
Niekedy naťahujú cez prestávky, ale bol aj taký prípad, že mali poslednú hodinu a mohli ísť domov, ale ešte pol hodinu sme si pokecali.
