tretli shocičím, a preto to na prvý pohľad vyzerá, že ich hádam už ani nič nemôže prekvapiť alebo zaskočiť. Veď posúďte sami...
Slušní a tí, ktorí sa
predbiehajú
Topoľčianski Rómovia sú, podľa ich slov, rozdielni. Slušní, ktorí vedia vybavovať svoje záležitosti s pokojom a naopak hluční, ktorí nevedia nič, iba s krikom prísť a s ešte väčším krikom odísť, lebo ich neboli ochotní na úrade vybaviť ihneď (aj napriek ľuďom stojacim v rade na vybavenie) a na počkanie. Výnimkou nie je, že do rómskych slov vstúpi agresivita, preto nás zaujímalo, akú majú metódu na skrotenie búrlivejších pováh. „Niektorým občanom rómskeho pôvodu je potrebné odpovedať na otázky bez rozsiahleho komentára a nedať sa vyprovokovať. Niekedy platí, že ak Rómka kričí, snažíme sa jej odpovedať po tichu. Vtedy stíchne aj ona. No stáva sa, že ich komunikácia s nami si vyžaduje ráznejší tón z našej strany, lebo čím sme slušnejší, tým je druhá strana vulgárnejšia a o to viac uráža a kričí. Pri búrlivých povahách je najlepšie odpovedať im, na čo sa pýtajú a popritom si robiť svoju prácu. Po čase ich to prestane baviť a odídu. Ale niekedy je naozaj potrebné rázne uzemnenie a ihneď, lebo potom sa začnú vyhrážať a urážať nás,“ prezradila nám zákulisné informácie o skúsenostiach s topoľčianskymi Rómami jedna z pracovníčok spomínaného odboru.
Aj nás párkrát naše kroky zaviedli do Cukrovaru, kde žije kolónia údajne neprispôsobivých rómskych občanov. Nech sme sa s nimi rozprávali o čomkoľvek, vždy sme skončili pri sťažnostiach na mesto a prístup pracovníkov odboru starostlivosti o občanov k nim. „Rómovia z Cukrovaru sa budú sústavne sťažovať aj napriek tomu, že im mesto byty odovzdalo v dobrom, zrekonštruovanom stave, ale ako tam začali bývať, byty, ktoré neboli obývané, vykradli (dvere, okná batérie, umývadlá, misy WC, povytŕhali zo stien elektrické vedenia, ktoré potom zbavili ochrany a samotné drôty odpredali do zberných surovín). Vodu mali v každom byte, ale pri návšteve objektu sme našli odmontované batérie a voda tiekla dokonca dolu po schodoch až von z obytného bloku.“
Zákusky z krstín,
slíže s makom
No nie všetkých, samozrejme, treba – ako sa hovorí – hádzať do jedného vreca. Všade existujú výnimky a to platí i o topoľčianskych Rómoch. „Sú takí, čo prídu povedať, aby sme sa prišli pozrieť na ich upravený byt, alebo na to, čo si kúpili doňho nové. Tiež niekedy stačí vypočuť si problémy, aké majú, alebo ich pochváliť a sú spokojní. Koľkokrát nás milo prekvapili zákuskami z krstín alebo pozvaním na kávu.“
Spýtali sme sa na konkrétne prípady, ktoré môžu pracovníčky zaradiť medzi „perličky“. A dočkali sme sa – „Napríklad prišiel z väzby mladý Róm, ktorý chcel byť ihneď vybavený. Vyhrážal sa, že ak mu nevyhoviem, podreže ma. Na to som mu odpovedala, že má smolu, lebo je až na treťom mieste – najskôr ma musí jeden Róm pichnúť do srdca, druhý zastreliť a on je až tretí. Mladý Róm na mňa vyjavene pozeral a zmohol sa iba na s vami sa nedá! Teraz, keď príde z výkonu trestu, vždy sa u nás zastaví. Dokonca sa bol poďakovať za to, že mu skrátili trest, lebo mu pomohlo potvrdenie z mestského úradu, že platí pravidelne nájomné. Inokedy mi zasa pri návšteve jednej rodiny v Cukrovare gazdinka ponúkla slíže s makom a polievku, ktorú varila v hrnci s doskou (nie veľmi čistou) namiesto pokrievky...“
Tak ako – menili by ste s nimi džob?
