Na začiatku tejto kultúrnej misie stáli nadlický rímskokatolícky dekan Viktor Ehrengruber a Ferenc Dzsányi, kapelník až z Viedne, ktorí na nadlickej fare dva roky pripravovali štrnásť mládencov na verejné hudobné vystúpenie. Vznikla dobrá, a preto vzácna kapela. Bola ozdobou mnohých slávnostných radostných i pietnych udalostí. Záznamy vydávajú svedectvo o tom, že ich poznali nielen na okolitom Ponitrí, ale aj o tom, že v roku 1905 sa už zrelí chlapi – ako ich zachytil fotografista – vybrali do známeho pútnickeho miesta v Rakúsku Mariazellu. „Zájazd“ absolvovali peši a koňmo a trval dva týždne.
Po takmer úplnom zániku bohatej tradície na prelome storočí prišiel rok 1924, keď sa ne jej vzkriesenie podujal učiteľ a riaditeľ školy Rudolf Kardoš s dvanástimi muzikantmi. Nástroje si kúpili za svoje úspory, rôzne pôžičky a aj vďaka zbierkam v Nadliciach a okolitých obciach. Táto generácia už naštartovala novodobú povojnovú éru nadlickej dychovky. Na fotografii z leta 1951 sa k nej hrdo hlási vyše štyridsať mužov a začínajúcich chlapcov.
Roky bežali, život košatel a renomé Nadličanky sa šírilo svetom – domácim i zahraničným. Pribúdalo nielen dôvodov na koncertovanie v obci a okolí, ale aj pozvánok na súťažné či prehliadkové festivaly dychovej hudby. Nadličanom na pódiách tlieskalo obecenstvo vo viacerých európskych štátoch, rozrastá sa aj kolekcia nahrávok na moderných nosičoch a kolektívnych i individuálnych ocenení.
Jedno a štvrť storočia, to je štatisticky šesť generácií. Pomery a podmienky, v ktorých prastarí otcovia s láskou a pozitívnou zanovitosťou brali do tvrdých dlaní hudobné nástroje, sa so súčasným svetom dajú porovnať azda len v jednom – v zápale, talentoch, obetavosti a láske k muzike. Dnešný kapelník Nadličanky Július Paulička o nej hovorí: „Áno, láska k hudbe spojila dnešných členov kapely do jedného silného kolektívu, ktorý s nadšením a obetavo chodí na skúšky a vystúpenia. Potlesk a uznanie divákov nás dokáže vyburcovať k stále lepším výkonom. Máme silnú podporu u obecného zastupiteľstva a veľké pochopenie u rodinných príslušníkov, ktorí tolerujú našu častú neprítomnosť doma. Jednou z najťažších úloh pred nami je príprava a výchova mladých muzikantov, ktorí po nás prevezmú štafetový kolík. Odtrhnúť dnešnú mládež od televízie a počítačových hier hoci len na pár hodín nie je ľahké, ale veríme, že sa nám to podarí.“
Autor: vš