Nedeľa, 25. október, 2020 | Meniny má AurelKrížovkyKrížovky

Lovec príbehov mládeže, ktorá si nečakane predĺžila prázdniny

Milan Podlucký sa dlhé roky venoval práci s mládežou. Mládež mu je asi súdená, lebo jej venoval knihu Predĺžené prázdniny, ktorá mapuje obdobie druhej svetovej vojny a zapojenia mladých do odboja. Odboj, povstanie a fronty – to sú okruhy, ktoré môžu nejed

ného študenta vystrašiť pri skúšaní pred tabuľou, ale pre pána Podluckého je to životná téma. Dvadsať rokov sa venoval hľadaniu životných výpovedí pamätníkov, ktorí ešte v čase Povstania ani nedosiahli plnoletosť, a teraz ich sype ako z rukáva. Okrem prezentácie knihy plánuje aj putovnú výstavu po slovenských mestách na tému mládeže v odboji a už dnes bánovské školy majú zakúpené niekoľko výtlačkov knihy. „Mojím cieľom je, aby sa stala doporučenou literatúrou pre školy. Je to literatúra o študentoch pre študentov. Vzorov šľachetnosti je plná kniha,“ odpovedal bez zaváhania. Absolútnym zhmotneným jeho sna by bolo, keby Ministerstvo školstva SR doporučilo knihu pre stredné školy na Slovensku. Cesta za splnením sna však tak, ako doteraz, bude ešte namáhavá.
Ako ste prišli na to, že sa budete vo svojej práci venovať len mládeži?
Zamýšľal som sa nad otázkou Povstania, poznal som ľudí, ale mne tam chýbala kategória mládeže. Napríklad J. Straka vymenováva udalosti iba všeobecne. Ja som sa zameral na konkrétne príbehy.
Kedy ste sa začali prvýkrát zaoberať touto témou?
Už som bol na pedagogickej fakulte v Banskej Bystrici, učil som brannú výchovu a tam som mal možnosť zapojiť mládež. Dával som seminárne práce na tému rozhovor s účastníkom odboja takým, čo vtedy mal 16 – 20, 21 rokov. To bol môj svet. Takto som sa dostal ku stredoškolákom, vysokoškolákom. Prvý článok som publikoval 17. novembra 1984 a písal som o pražských udalostiach v roku 1939 na vysokej škole. Popravili tam vtedy aj Slováka z Dolného Kubína – to nie je až tak známe. Čiže moja práca trvala dlho. Potom som publikoval viacej a vystupoval na vedeckých konferenciách. Ľudia boli prekvapení, že mám toľko materiálu o tejto téme.
Akým systémom ste pracovali?
Ja som si prečítal prácu žiaka a keď bola dobrá, zobral som si mikrofón a išiel som si natočiť rozhovor. To, čo nebolo zaujímavé, len som založil a tým to končilo.
Dnes sa študenti sťažujú, že im učitelia na VŠ vykrádajú ich seminárne práce...
Ja som im povedal, môžete prácu publikovať, ale na druhej strane, keď som mal ja osobne dobré typy na ľudí, povedal som im, kde majú ísť. Sám som to obehať nemohol. Povedal som študentovi: Choď za pánom z Topoľčian, ktorý teraz žije v Bratislave – tu máš adresu. Inokedy bolo treba ísť do Brna. Napríklad na chlapíka, ktorý žil v Brne, som dostal avízo od Mirka Vesela. Boli traja generáli v Povstaní, a to je jediný prípad na svete, že v jednej rodine boli traja generáli – Veselovci. Jedna žiačka mi doniesla knihu – samizdat o ich živote. Vďaka mne ju teraz má Múzeum SNP.
Nemali ste problém s presviedčaním účastníkov bojov a iných aktivistov proti fašizmu, aby s vami hovorili?
Áno, vynára sa otázka, že či môžeme príbeh človeka publikovať. Rešpektujem, keď mi vyslovene povedia nepublikovať. Mám však jeden zaujímavý list, ktorý často ukazujem. Najskôr bola pani fantasticky nadšená. Chcel som len, aby mi vymenila fotku manžela, lebo mi dala fotku ako štyridsaťročného. Ja som chcel, aby mal fotku z mladších liet. Potom som dostal druhý list, kde píše, že jej deti si neprajú, aby som uviedol príbeh jej už vtedy zosnulého muža v knihe. Odpísal som, že nemienim rešpektovať názor jej detí, lebo som nehovoril s nimi, ale s jej manželom. Je to jeho príbeh a nie príbeh detí a vlastne chcel som iba zameniť fotku. No aj tak som splnil jej želanie, bohužiaľ, nie je v knihe. Ten príbeh bol však zaujímavý. Na Slovensku boli len dvaja chlapci, ktorí z tesnej blízkosti, keď im priložili hlaveň k hlave a strelili, prežili. Keď som začal na tom pracovať, ešte obaja žili a chcel som ich pozvať do Múzea SNP. Žiaľ, nezrealizovalo sa to, lebo som mal veľa povinností. Jednému prešla guľka cez nos a druhému uchom. Ten chlapec, aj keď bol ranený, doplazil sa do dediny a schoval sa tam. Vzápätí ráno chodili znovu Nemci s gardistami a zobrali ho. Jeden gardista sa však spýtal, odkiaľ je a zistili, že majú spoločnú rodinu. Dal ho teda bokom. Tento chlapec chodil do gymnázia a zúčastnil sa bojov v Telgárte. Prešiel takto krvavú skúšku. V tejto mládeži bolo fantastické nadšenie, myšlienka - čo tu robíte, vy fašisti.
To je zaujímavé, hlavne keď uvážime, že v školách sa učilo podľa oficiálnej doktríny, ktorá zdôrazňovala vodcovský princíp a partnerstvo s Nemcami.
Áno, zároveň tam bola aj nenávisť voči židom. Veď aj sám Tiso povedal: Dobrý žid, mŕtvy žid! No treba si uvedomiť, že v čase Povstania bol už rok 1944. Slovenskí chlapci sa vracali z frontov, vedeli o situácii. Československá armáda už bola pri hraniciach, lebo oslobodzovala juhovýchodné Poľsko. Od 1943 bolo už obsadené Taliansko. Nožnice sa teda zvierali. Z Rumunska ustupovali vojská cez Slovensko. Počúvanie rozhlasu tiež hralo svoju rolu. Mnohí učitelia zemepisu, napríklad v Bystrici, Martine, povedali žiakom: Tak chlapci, kde sú naši? A oni zakreslili na mape situáciu. Informácie boli medzi mládežou. A aj Vianočná dohoda z roku 1943 už niečo znamenala. Nikto neuznával Slovensko, už boli podpísané zmluvy s Veľkou Britániou, Sovietskym zväzom, USA a hovorilo sa už len o Československu. Veľa sa počúvalo londýnske vysielanie. Bol som za jedným pamätníkom v Kežmarku. Avízo na neho som dostal na ministerstve financií. Ten chlapec už v 1942 napísal o stalingradskej bitke Pozdravujeme hrdinov od Stalingradu. Ľudia to čítali vo vlaku v Novákoch. Keď prišiel domov jeho otec z chemičky a povedal mu: Kde si bol v noci, ešte máš gate od vápna! Museli teda stopy od vápna vyšúchať, aby ich gardisti neodhalili. Takýto bol boj mladých chlapcov, či to bola letáková akcia alebo piesne, alebo niekde napísali heslo, išli do toho naplno.
Ako vlastne získavate kontakty?
Veľa som cestoval, spoznával ľudí. Nedá sa sedieť na zadku. Chodil som od Rače po Prešov, od Turzovky po Veľký Krtíš. Keď som dostal tip, zobral som mikrofón a išiel som. V Brezovej pod Bradlom som raz dostal tip na meno Haverlík a iba to, že robí v Slovenskej poisťovni. Išiel som teda tam a naraz ma uviedli k samotnému riaditeľovi poisťovne. Spomenul som mu, od koho mám kontakt. Oni sa samozrejme poznali, lebo mali spojenie na odbojovú skupinu Sitno. Vytlačili dva – tri letáčiky, viac nemohli. Mali však vynikajúcich profesorov, ktorí ich pustili tlačiť. Niektorí títo chlapci mali veľké skúsenosti.
Po vojne sa však stávalo, že k partizánom sa hlásil hocikto, aby si pripísal zásluhy, nie?
Po vojne sa hneď spísali zoznamy partizánskych skupín. Navzájom sa, samozrejme, poznali. V 70. rokoch odhalili jedného tajomníka, ktorý sa vydával za svojho bratranca. Meno bolo rovnaké. Veliteľ skupiny Bielik po toľkých rokoch hovoril: Tento nie je on! A po troch rokoch zistili pravdu aj oficiálne.
Pre mladšiu generáciu je téma Povstania už vzdialenejšia, nepoznajú toľko podrobností.
Neznalosti nemajú len mladí. Raz pri oslavách SNP na Jankovom vŕšku prišiel aj Š. Kaščák (člen štábu partizánskej brigády J. Žižku) a traja ďalší členovia brigády Jana Žižku, z videnia som ich poznal. Kaščáka si nikto nevšimol, tak čakal vonku. Nikto ich ani nepozval do sprievodu, ale v skutočnosti ho mali nosiť na rukách. Aj takýto trapas sa stal. A stalo sa toho viacej. Konalo sa stretnutie druhej paradesantnej brigády. Boli tam prevažne Slováci, ktorí prešli zo slovenskej armády. Keď odišli, mali možnosť buď padnúť do zajatia, alebo prejsť do 1. čs. armádneho zboru, ale ten už bol uzatvorený ako útvar, utvorila sa teda druhá paradesantná brigáda. Prednášalo sa aj o vynikajúcom letcovi anglického kráľovského letectva Ottovi Smikovi a vo svojom prejave povedal J. Tuchyňa, že konečne sme ho priviezli do rodnej zeme. Bol pochovaný v Belgicku na kanadskom cintoríne. Narodil sa však v Gruzínsku. Tieto dva omyly sa stali v rovnakom období. Takéto veci sa stanú a nikomu to nevadí. Život ide ďalej. Podstatné však je, že oslavy sa organizovali rok dopredu a je povinnosťou organizátorov poznať hostí.
Pamäť človeka je veľmi subjektívna a po toľkých rokoch sa ani niet čo čudovať, že niektoré spomienky pamätníkov môžu byť skreslené.
Samozrejme, overujem si výpovede. Keď pamätník spomína svojich kamarátov, tak idem aj za nimi a porovnám výpovede. Konfrontácia bola, lebo predsa nie je len jeden jediný človek napríklad v Banskej Štiavnici, ale mnohí ďalší. Každý tam spomenul napríklad Struhárika. Takže je to jasné.
V minulej dobe sa často vo filmoch až priveľmi heroizovala celá povstalecká éra...
Ja poznám veľa príbehov a mnohé sú hodné sfilmovania. Pre mňa je podstatné, či sa tá udalosť vôbec odohrala. Ťažiskom je hlavne dej. Keď sa stretávali partizánske skupiny a spomínali si, vždy boli niekoľkí, takže človek si sám nemohol vymýšľať. Napríklad viem o príbehu, ktorý sa stal na konci vojny pri Brne. Bratia na seba kričali a vítali sa. Jeden zoskakoval z auta tak nešťastne, že si pustil plnú dávku zo samopalu do seba. Len si to predstavte, že skoro v objatí jeden zomrel... To sú úžasne silné príbehy.
Aké máte vy osobne spomienky na roky Slovenského štátu a druhej svetovej vojny?
Pamätám si, keď bombardovali Bánovce, potom sme odišli asi na dva - tri týždne na Jerichov. Úplne jasne si pamätám na bombardovanie na konci vojny, schovali sme sa v jednom dome v pivnici. Dedko Škvarenina zistil, že traktor trhá koľajnice. Zhodou okolností dosť blízko mali Nemci palebné postavenie, bol tam jeden kanón. Jedna rana do dvora, Nemci sa zbalili a potom druhá rana zasiahla kanón. To som nevidel na vlastné oči, až na druhý deň sa to rozprávalo. Na vlastné oči som však videl, keď doviezli celú dolinu, vyše 400 ľudí. Pamätám si aj vypálený majer na Jerichove, vtedy som aj prvýkrát videl pištoľ v rukách ženy. Pamätám si aj prvý príchod Nemcov do Bánoviec, s otcom sme boli na námestí. Prvá prešla motorka, za nimi partizáni. Práve prvý deň zastrelili 16-ročného chlapca. Každý si pamätá aj to, že keď vybuchla bomba pri železničnej stanici, až na námestí boli vybité okná.

Skryť Vypnúť reklamu


Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  2. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  3. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  4. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  5. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  6. Kupujte originálne tonerové kazety HP
  7. Investície s fixným ročným výnosom od 6 % do 8 %
  8. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  9. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  10. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár
  1. Kvalitné sporenie si dokážete vybaviť z pohodlia domova
  2. Tesco prináša zákazníkom potraviny za každých okolností
  3. Vedeli ste, že jablká majú svoj medzinárodný deň?
  4. Zostáva už len 7 dní na predloženie žiadosti o grant
  5. Svet môžeme zlepšiť dobrými skutkami
  6. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  7. Najnovšie technológie a inovácie na Gemeri? Normálka
  8. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  9. Nové laboratórium ekonomického experimentálneho výskumu na EUBA
  10. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  1. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 20 089
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 17 692
  3. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 13 301
  4. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 12 804
  5. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 12 580
  6. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 107
  7. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 568
  8. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 10 550
  9. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 10 081
  10. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 10 037
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Topoľčany a Partizánske - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Topoľčany

Koho sme vybrali do najlepšej jedenástky?

MY Topoľčianske noviny zvolili najlepšiu jedenástku VI. ligy ObFZ Topoľčany za jesennú časť súťažného ročníka 2020/2021.

Predlžujeme akciu o 24h

Ak nemôžete za novinami, noviny prídu k vám. Dnes to máte s 50% zľavou na celý rok

Akcia platí pre nových aj existujúcich predplatiteľov, ktorí si ho predĺžia.

Táto akcia platí len 24 hodín a nebude sa opakovať.

Hádzanári do Košíc nejdú, nestihli ich pretestovať

Topoľčianski hádzanári po karanténe do extraligového kolotoča opäť nenaskočia. Sobotný zápas v Košiciach proti miestnemu tímu Crows je odložený.

Posedieť s priateľmi môžete už len na terase

V posledných dňoch ste mohli sedieť iba na terase, od zajtra už ani tam.

Monika Rajnohová.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Padol ďalší rekord. V Trenčianskom kraji odhalili takmer 400 prípadov nákazy

Ide o pozitívnych ľudí identifikovaných klasickou cestou pomocou PCR testov.

Nemocnica v Nitre má 104 infikovaných zamestnancov

Reprofilizovaných je už 92 lôžok. Na Zobor zatiaľ preložili trinásť ľudí, ktorí potrebujú doliečenie.

Pacientov pribúda, nemocnica v Čadci prosí zdravotníkov o pomoc

Situácia v nemocnici je podľa riaditeľa vážna.

Už ste čítali?