Pondelok, 18. október, 2021 | Meniny má LukášKrížovkyKrížovky

Lovec príbehov mládeže, ktorá si nečakane predĺžila prázdniny

Milan Podlucký sa dlhé roky venoval práci s mládežou. Mládež mu je asi súdená, lebo jej venoval knihu Predĺžené prázdniny, ktorá mapuje obdobie druhej svetovej vojny a zapojenia mladých do odboja. Odboj, povstanie a fronty – to sú okruhy, ktoré môžu nejed

ného študenta vystrašiť pri skúšaní pred tabuľou, ale pre pána Podluckého je to životná téma. Dvadsať rokov sa venoval hľadaniu životných výpovedí pamätníkov, ktorí ešte v čase Povstania ani nedosiahli plnoletosť, a teraz ich sype ako z rukáva. Okrem prezentácie knihy plánuje aj putovnú výstavu po slovenských mestách na tému mládeže v odboji a už dnes bánovské školy majú zakúpené niekoľko výtlačkov knihy. „Mojím cieľom je, aby sa stala doporučenou literatúrou pre školy. Je to literatúra o študentoch pre študentov. Vzorov šľachetnosti je plná kniha,“ odpovedal bez zaváhania. Absolútnym zhmotneným jeho sna by bolo, keby Ministerstvo školstva SR doporučilo knihu pre stredné školy na Slovensku. Cesta za splnením sna však tak, ako doteraz, bude ešte namáhavá.
Ako ste prišli na to, že sa budete vo svojej práci venovať len mládeži?
Zamýšľal som sa nad otázkou Povstania, poznal som ľudí, ale mne tam chýbala kategória mládeže. Napríklad J. Straka vymenováva udalosti iba všeobecne. Ja som sa zameral na konkrétne príbehy.
Kedy ste sa začali prvýkrát zaoberať touto témou?
Už som bol na pedagogickej fakulte v Banskej Bystrici, učil som brannú výchovu a tam som mal možnosť zapojiť mládež. Dával som seminárne práce na tému rozhovor s účastníkom odboja takým, čo vtedy mal 16 – 20, 21 rokov. To bol môj svet. Takto som sa dostal ku stredoškolákom, vysokoškolákom. Prvý článok som publikoval 17. novembra 1984 a písal som o pražských udalostiach v roku 1939 na vysokej škole. Popravili tam vtedy aj Slováka z Dolného Kubína – to nie je až tak známe. Čiže moja práca trvala dlho. Potom som publikoval viacej a vystupoval na vedeckých konferenciách. Ľudia boli prekvapení, že mám toľko materiálu o tejto téme.
Akým systémom ste pracovali?
Ja som si prečítal prácu žiaka a keď bola dobrá, zobral som si mikrofón a išiel som si natočiť rozhovor. To, čo nebolo zaujímavé, len som založil a tým to končilo.
Dnes sa študenti sťažujú, že im učitelia na VŠ vykrádajú ich seminárne práce...
Ja som im povedal, môžete prácu publikovať, ale na druhej strane, keď som mal ja osobne dobré typy na ľudí, povedal som im, kde majú ísť. Sám som to obehať nemohol. Povedal som študentovi: Choď za pánom z Topoľčian, ktorý teraz žije v Bratislave – tu máš adresu. Inokedy bolo treba ísť do Brna. Napríklad na chlapíka, ktorý žil v Brne, som dostal avízo od Mirka Vesela. Boli traja generáli v Povstaní, a to je jediný prípad na svete, že v jednej rodine boli traja generáli – Veselovci. Jedna žiačka mi doniesla knihu – samizdat o ich živote. Vďaka mne ju teraz má Múzeum SNP.
Nemali ste problém s presviedčaním účastníkov bojov a iných aktivistov proti fašizmu, aby s vami hovorili?
Áno, vynára sa otázka, že či môžeme príbeh človeka publikovať. Rešpektujem, keď mi vyslovene povedia nepublikovať. Mám však jeden zaujímavý list, ktorý často ukazujem. Najskôr bola pani fantasticky nadšená. Chcel som len, aby mi vymenila fotku manžela, lebo mi dala fotku ako štyridsaťročného. Ja som chcel, aby mal fotku z mladších liet. Potom som dostal druhý list, kde píše, že jej deti si neprajú, aby som uviedol príbeh jej už vtedy zosnulého muža v knihe. Odpísal som, že nemienim rešpektovať názor jej detí, lebo som nehovoril s nimi, ale s jej manželom. Je to jeho príbeh a nie príbeh detí a vlastne chcel som iba zameniť fotku. No aj tak som splnil jej želanie, bohužiaľ, nie je v knihe. Ten príbeh bol však zaujímavý. Na Slovensku boli len dvaja chlapci, ktorí z tesnej blízkosti, keď im priložili hlaveň k hlave a strelili, prežili. Keď som začal na tom pracovať, ešte obaja žili a chcel som ich pozvať do Múzea SNP. Žiaľ, nezrealizovalo sa to, lebo som mal veľa povinností. Jednému prešla guľka cez nos a druhému uchom. Ten chlapec, aj keď bol ranený, doplazil sa do dediny a schoval sa tam. Vzápätí ráno chodili znovu Nemci s gardistami a zobrali ho. Jeden gardista sa však spýtal, odkiaľ je a zistili, že majú spoločnú rodinu. Dal ho teda bokom. Tento chlapec chodil do gymnázia a zúčastnil sa bojov v Telgárte. Prešiel takto krvavú skúšku. V tejto mládeži bolo fantastické nadšenie, myšlienka - čo tu robíte, vy fašisti.
To je zaujímavé, hlavne keď uvážime, že v školách sa učilo podľa oficiálnej doktríny, ktorá zdôrazňovala vodcovský princíp a partnerstvo s Nemcami.
Áno, zároveň tam bola aj nenávisť voči židom. Veď aj sám Tiso povedal: Dobrý žid, mŕtvy žid! No treba si uvedomiť, že v čase Povstania bol už rok 1944. Slovenskí chlapci sa vracali z frontov, vedeli o situácii. Československá armáda už bola pri hraniciach, lebo oslobodzovala juhovýchodné Poľsko. Od 1943 bolo už obsadené Taliansko. Nožnice sa teda zvierali. Z Rumunska ustupovali vojská cez Slovensko. Počúvanie rozhlasu tiež hralo svoju rolu. Mnohí učitelia zemepisu, napríklad v Bystrici, Martine, povedali žiakom: Tak chlapci, kde sú naši? A oni zakreslili na mape situáciu. Informácie boli medzi mládežou. A aj Vianočná dohoda z roku 1943 už niečo znamenala. Nikto neuznával Slovensko, už boli podpísané zmluvy s Veľkou Britániou, Sovietskym zväzom, USA a hovorilo sa už len o Československu. Veľa sa počúvalo londýnske vysielanie. Bol som za jedným pamätníkom v Kežmarku. Avízo na neho som dostal na ministerstve financií. Ten chlapec už v 1942 napísal o stalingradskej bitke Pozdravujeme hrdinov od Stalingradu. Ľudia to čítali vo vlaku v Novákoch. Keď prišiel domov jeho otec z chemičky a povedal mu: Kde si bol v noci, ešte máš gate od vápna! Museli teda stopy od vápna vyšúchať, aby ich gardisti neodhalili. Takýto bol boj mladých chlapcov, či to bola letáková akcia alebo piesne, alebo niekde napísali heslo, išli do toho naplno.
Ako vlastne získavate kontakty?
Veľa som cestoval, spoznával ľudí. Nedá sa sedieť na zadku. Chodil som od Rače po Prešov, od Turzovky po Veľký Krtíš. Keď som dostal tip, zobral som mikrofón a išiel som. V Brezovej pod Bradlom som raz dostal tip na meno Haverlík a iba to, že robí v Slovenskej poisťovni. Išiel som teda tam a naraz ma uviedli k samotnému riaditeľovi poisťovne. Spomenul som mu, od koho mám kontakt. Oni sa samozrejme poznali, lebo mali spojenie na odbojovú skupinu Sitno. Vytlačili dva – tri letáčiky, viac nemohli. Mali však vynikajúcich profesorov, ktorí ich pustili tlačiť. Niektorí títo chlapci mali veľké skúsenosti.
Po vojne sa však stávalo, že k partizánom sa hlásil hocikto, aby si pripísal zásluhy, nie?
Po vojne sa hneď spísali zoznamy partizánskych skupín. Navzájom sa, samozrejme, poznali. V 70. rokoch odhalili jedného tajomníka, ktorý sa vydával za svojho bratranca. Meno bolo rovnaké. Veliteľ skupiny Bielik po toľkých rokoch hovoril: Tento nie je on! A po troch rokoch zistili pravdu aj oficiálne.
Pre mladšiu generáciu je téma Povstania už vzdialenejšia, nepoznajú toľko podrobností.
Neznalosti nemajú len mladí. Raz pri oslavách SNP na Jankovom vŕšku prišiel aj Š. Kaščák (člen štábu partizánskej brigády J. Žižku) a traja ďalší členovia brigády Jana Žižku, z videnia som ich poznal. Kaščáka si nikto nevšimol, tak čakal vonku. Nikto ich ani nepozval do sprievodu, ale v skutočnosti ho mali nosiť na rukách. Aj takýto trapas sa stal. A stalo sa toho viacej. Konalo sa stretnutie druhej paradesantnej brigády. Boli tam prevažne Slováci, ktorí prešli zo slovenskej armády. Keď odišli, mali možnosť buď padnúť do zajatia, alebo prejsť do 1. čs. armádneho zboru, ale ten už bol uzatvorený ako útvar, utvorila sa teda druhá paradesantná brigáda. Prednášalo sa aj o vynikajúcom letcovi anglického kráľovského letectva Ottovi Smikovi a vo svojom prejave povedal J. Tuchyňa, že konečne sme ho priviezli do rodnej zeme. Bol pochovaný v Belgicku na kanadskom cintoríne. Narodil sa však v Gruzínsku. Tieto dva omyly sa stali v rovnakom období. Takéto veci sa stanú a nikomu to nevadí. Život ide ďalej. Podstatné však je, že oslavy sa organizovali rok dopredu a je povinnosťou organizátorov poznať hostí.
Pamäť človeka je veľmi subjektívna a po toľkých rokoch sa ani niet čo čudovať, že niektoré spomienky pamätníkov môžu byť skreslené.
Samozrejme, overujem si výpovede. Keď pamätník spomína svojich kamarátov, tak idem aj za nimi a porovnám výpovede. Konfrontácia bola, lebo predsa nie je len jeden jediný človek napríklad v Banskej Štiavnici, ale mnohí ďalší. Každý tam spomenul napríklad Struhárika. Takže je to jasné.
V minulej dobe sa často vo filmoch až priveľmi heroizovala celá povstalecká éra...
Ja poznám veľa príbehov a mnohé sú hodné sfilmovania. Pre mňa je podstatné, či sa tá udalosť vôbec odohrala. Ťažiskom je hlavne dej. Keď sa stretávali partizánske skupiny a spomínali si, vždy boli niekoľkí, takže človek si sám nemohol vymýšľať. Napríklad viem o príbehu, ktorý sa stal na konci vojny pri Brne. Bratia na seba kričali a vítali sa. Jeden zoskakoval z auta tak nešťastne, že si pustil plnú dávku zo samopalu do seba. Len si to predstavte, že skoro v objatí jeden zomrel... To sú úžasne silné príbehy.
Aké máte vy osobne spomienky na roky Slovenského štátu a druhej svetovej vojny?
Pamätám si, keď bombardovali Bánovce, potom sme odišli asi na dva - tri týždne na Jerichov. Úplne jasne si pamätám na bombardovanie na konci vojny, schovali sme sa v jednom dome v pivnici. Dedko Škvarenina zistil, že traktor trhá koľajnice. Zhodou okolností dosť blízko mali Nemci palebné postavenie, bol tam jeden kanón. Jedna rana do dvora, Nemci sa zbalili a potom druhá rana zasiahla kanón. To som nevidel na vlastné oči, až na druhý deň sa to rozprávalo. Na vlastné oči som však videl, keď doviezli celú dolinu, vyše 400 ľudí. Pamätám si aj vypálený majer na Jerichove, vtedy som aj prvýkrát videl pištoľ v rukách ženy. Pamätám si aj prvý príchod Nemcov do Bánoviec, s otcom sme boli na námestí. Prvá prešla motorka, za nimi partizáni. Práve prvý deň zastrelili 16-ročného chlapca. Každý si pamätá aj to, že keď vybuchla bomba pri železničnej stanici, až na námestí boli vybité okná.

Skryť Vypnúť reklamu


Najčítanejšie na My Topoľčany

Inzercia - Tlačové správy

  1. Výber žiarovky môže mať vplyv na celkové zdravie
  2. Mäspoma a Kellys Bicycles či Bivio a Minifarma
  3. Šéf digitálnej platformy George: Čaká nás dekáda umelej inteligencie
  4. Spánok – základ pevných vzťahov
  5. Ako na rodinný rozpočet v troch jednoduchých krokoch
  6. Pandémia upozornila na automatizáciu. Nahradí ľudí technika?
  7. Auto do firmy môžete mať už od 150 eur mesačne
  8. Ako ušetriť v domácnosti, keď ceny energií budúci rok stúpnu?
  9. IVECO S-WAY NP: Vydajte sa cestou udržateľnosti
  10. Nie je to prvýkrát, čo sa Vám bolesť chrbta vrátila?
  1. Hodnota peňazí klesá, takto ich ochránite
  2. Ako ušetriť v domácnosti, keď ceny energií budúci rok stúpnu?
  3. Ako uľahčiť opatrovanie seniorov doma
  4. IVECO S-WAY NP: Vydajte sa cestou udržateľnosti
  5. Granátové jablko prekvapí vás chuťou i aktívnymi látkami
  6. Nie je to prvýkrát, čo sa Vám bolesť chrbta vrátila?
  7. Wüstenrot rástol v predaji životného i neživotného poistenia
  8. Výber žiarovky môže mať vplyv na celkové zdravie
  9. Očarujúce Cinque Terre a jeho päť svetov
  10. S deťmi za zdravím do Vysokých Tatier
  1. Stravovacie zlozvyky Slovákov. Odborníci radia čomu sa vyvarovať 21 393
  2. Pracoviská zmenila pandémia. Búšiť do klávesnice môžete aj doma 9 878
  3. Očarujúce Cinque Terre a jeho päť svetov 8 084
  4. V centre Bratislavy je na predaj 5-izbový apartmán. Takto vyzerá 6 721
  5. Výber žiarovky môže mať vplyv na celkové zdravie 4 551
  6. Bratovražedná vojna navždy zmenila Ameriku 4 149
  7. Bratislavu bude sprevádzať luxus 4 117
  8. Ako na rodinný rozpočet v troch jednoduchých krokoch 3 916
  9. Mäspoma a Kellys Bicycles či Bivio a Minifarma 3 540
  10. Aký polystyrén je najlepší na zatepľovanie? Sivý robí divy 3 522

Blogy SME

  1. Irena Šimuneková: Po hradoch - 51 Kapušiansky hrad
  2. Igor Múdry: Kľak
  3. Marek Strapko: Toto sa stane, ak ustupujete primitivizmu
  4. Rudolf Pado: Keď je úradník človekom, chválime Medzilaborce
  5. Marek Mačuha: Viac technokracie do politiky
  6. Braňo Švec: Chyby sú fajn aj pri učení sa cudzích jazykov
  7. Denis Jánošík: Október- mesiac úcty k starším
  8. Robert Fico: Pán Kovačič z Markízy, ďakujem, vyhral som vďaka Vám 50 Eur!
  1. Roland Vizner: Aký bude Váš dôchodok. Jednoduchý a vcelku presný návod ako ho vypočítať za 3 minúty. 19 259
  2. Tereza Krajčová: Anglický denník: 15. Ak vás anglické zdravotníctvo nezabije, tak aspoň prizabije 10 352
  3. Martin Kugla: Zachráňme Petržalku! 7 029
  4. Peter Chudý: Norbert Bödör je bezúhonný človek alebo čo mi povedal o svojom príbuznom Tibor Gašpar. 5 667
  5. Stanislav Martinčko: Chudoba v nedeľu na panské,do R.Soboty !!! 5 223
  6. Pavel Dvořák: Toto sú nepokojné časy 4 423
  7. Ústav aplikovanej psychológie FSEV UK: Homo Schizotikus alebo Ako sa mozog ľudský k schizofrénii dostal 3 798
  8. Věra Tepličková: Poslanec Fico sa rozhodol spievať, covid-necovid 2 652
  1. Matúš Sarvaš: Krádeže, vlámanie a drogy u mladistvého. Verdikt súdu? Napomenutie a dohľad (Prípad prokurátora)
  2. Lucia Šicková: Poučenia z herného biznisu 2: Flow, alebo ako pri práci stratiť pojem o čase
  3. Karolína Farská: Česká predvolebná kampaň vrcholí. Nastavuje trend aj pre tú budúcu na Slovensku
  4. Lucia Šicková: Poučenia z herného biznisu 1: O hrách a systémoch
  5. Milota Sidorová: Ženy doplácajú na nedostupnosť bývania najviac. Takto to vyriešili vo Viedni
  6. Róbert Ďurec: Slovensko ako daňový raj? Takto to robia bohatí
  7. Pavol Koprda: 90% hospitalizovaných ľudí je nezaočkovaných. Čo nám to hovorí o vakcínach? Takmer nič.
  8. Karolína Farská: Do Ficovej éry sa vraciame aj bez neho
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Topoľčany a Partizánske - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Topoľčany

Pred Okresným súdom v Topoľčanoch protestovali uplynulú stredu sudcovia aj  zamestnanci súdu.

Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková verejne ešte v závere minulého roka predstavila veľký reformný zámer novej súdnej mapy. Jeho cieľom je špecializácia a zlepšenie kvality ich rozhodnutí.


5 h
Ilustračné foto.

Existujúci cintorín zaberá plochu 7114 štvorcových metrov. Tá by mala byť rozšírená o plochu s výmerou 6429 štvorcových metrov.


TASR 15 h

Otília Kadašiová zo Strečna tká na krosnách, ktoré majú takmer sto rokov. Keď si za ne sadá, pohladká ich akoby sa modlila – také sú pre ňu vzácne.


11 h

Pozrieme sa, ako sa darilo Slovákovi v UFC a zameriame sa aj na domácu hokejovú súťaž.


15 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Nemocnica začala očkovať medzi prvými.


MOJ a 1 ďalší 14. okt

Zhrnuli sme pre vás všetkých 37 kysuckých samospráv. Ako je na tom tá vaša?


17. okt

Má stredne ťažký priebeh ochorenia, pozitívny výsledok testu má aj jeho manželka.


SITA 13 h

Obmedzenia sa týkajú hlavne neočkovaných.


13 h

Blogy SME

  1. Irena Šimuneková: Po hradoch - 51 Kapušiansky hrad
  2. Igor Múdry: Kľak
  3. Marek Strapko: Toto sa stane, ak ustupujete primitivizmu
  4. Rudolf Pado: Keď je úradník človekom, chválime Medzilaborce
  5. Marek Mačuha: Viac technokracie do politiky
  6. Braňo Švec: Chyby sú fajn aj pri učení sa cudzích jazykov
  7. Denis Jánošík: Október- mesiac úcty k starším
  8. Robert Fico: Pán Kovačič z Markízy, ďakujem, vyhral som vďaka Vám 50 Eur!
  1. Roland Vizner: Aký bude Váš dôchodok. Jednoduchý a vcelku presný návod ako ho vypočítať za 3 minúty. 19 259
  2. Tereza Krajčová: Anglický denník: 15. Ak vás anglické zdravotníctvo nezabije, tak aspoň prizabije 10 352
  3. Martin Kugla: Zachráňme Petržalku! 7 029
  4. Peter Chudý: Norbert Bödör je bezúhonný človek alebo čo mi povedal o svojom príbuznom Tibor Gašpar. 5 667
  5. Stanislav Martinčko: Chudoba v nedeľu na panské,do R.Soboty !!! 5 223
  6. Pavel Dvořák: Toto sú nepokojné časy 4 423
  7. Ústav aplikovanej psychológie FSEV UK: Homo Schizotikus alebo Ako sa mozog ľudský k schizofrénii dostal 3 798
  8. Věra Tepličková: Poslanec Fico sa rozhodol spievať, covid-necovid 2 652
  1. Matúš Sarvaš: Krádeže, vlámanie a drogy u mladistvého. Verdikt súdu? Napomenutie a dohľad (Prípad prokurátora)
  2. Lucia Šicková: Poučenia z herného biznisu 2: Flow, alebo ako pri práci stratiť pojem o čase
  3. Karolína Farská: Česká predvolebná kampaň vrcholí. Nastavuje trend aj pre tú budúcu na Slovensku
  4. Lucia Šicková: Poučenia z herného biznisu 1: O hrách a systémoch
  5. Milota Sidorová: Ženy doplácajú na nedostupnosť bývania najviac. Takto to vyriešili vo Viedni
  6. Róbert Ďurec: Slovensko ako daňový raj? Takto to robia bohatí
  7. Pavol Koprda: 90% hospitalizovaných ľudí je nezaočkovaných. Čo nám to hovorí o vakcínach? Takmer nič.
  8. Karolína Farská: Do Ficovej éry sa vraciame aj bez neho

Už ste čítali?

Skryť Zatvoriť reklamu