renováciu.
V obklopení píšťal
Dlhoročný organista Zeno Malík sa medzi píšťalami a pri pridávaní registrov cíti ako doma, a preto je nám svedomitým sprievodcom po zákutiach chóru. Samotný chór je dosť odlišný od ostatných. Vlastne je presne v duchu funkcionalizmu priestranný a účelný. Je zvláštnosťou, že tu stojí iba hrací stroj, samotné telo – píšťaly sú v hornej časti. Medzi píšťalami sa treba pohybovať nanajvýš obozretne, v krvi to môže mať iba človek, ktorý preliezal tieto zákutia často. Pán Malík s hrdosťou ukazuje prednosti partizánskeho organu. Sú to akoby tri organy dokopy. Tri manuály a každé s rôznymi píšťalami. „Tieto sme dostali v roku 1968 ako dar z Nemecka, poslala ich charita. Tamtie sú zase tak vysoké, že ich museli ohnúť, aby sa sem zmestili,“ vysvetľuje pán Malík.
Tento organ je založený na elektricko-pneumatickom princípe, takže oproti starým historickým organom má rôzne záľudnosti. „Bez elektriny je tento organ hluchý. Je nemysliteľné, aby niekto svojou silou utiahol takéto teleso, veď motor, ktorý dodáva vzduch, má výkon 2,5 kW.“ Bez elektrickej energie zostane bezradný aj pán Malík, hoci je vlastne elektrikár. „Vtedy si musím presadnúť za harmónium.“ Sám však hocikedy dokázal pozrieť sa bystrým okom na cievky.
Prím hrá elektrina
Posledná generálna oprava tohto organu sa udiala v roku 1964. „Aj vtedy to bolo zložité, lebo bolo málo peňazí. Robil nám to pán z Nitry – pán Važanský. Aj keď to bol organár, bolo pre neho zložité opravovať tento organ. Povedal nám: Všetko urobím, len elektriku nie. Tomu sa veľmi nerozumel.“
Takýto moderný stroj, ktorý bol vo svojej dobe zvláštnosťou, má oproti klasickému organu väčšie kombinačné možnosti. „Keby ste chceli použiť všetky variácie registrov, ani za jeden život by ste to nestihli,“ hovorí pán Malík a to má na krku už osemdesiatku, takže snáď neklame. Tvrdí, že keď chce hráč napríklad pri Bachovej skladbe predviesť 5 – 6 kombinácií, nie je to problém. Ak by chcel však niekto predniesť Bachove skladby na špičkovej úrovni, nie je to možné. V súčasnosti nie všetky registre pracujú ako majú. Spolu ich je 31, takže neškolené ucho ľahko prehliadne nedostatok, ale profesionál by mohol aj prísť o nervy, keby mal zápasiť počas hrania skladby s nedostatkami. „Keď hrám ja, viem už, ktoré registre nefungujú, a tak ich nepoužívam. Keby sme aj zapli všetkých 31 registrov a 2 či 3 by nefungovali, laik to nepostrehne.“ Keď organista hrá na takomto type organu, nepočuje hneď po stlačení klávesy tón, ale až keď sa odrazí z lode kostola. To má na svedomí práve skutočnosť, že nesedí hneď pri píšťalách.
Mole v útoku
Zdalo by sa, že organ sa predsa nemôže opotrebovať. Kovové píšťaly a rekonštrukcia? No ide predovšetkým o to, že nie všetky časti sú z takého trvanlivého materiálu. Ak pominieme fakt, že niektoré malé píšťalky skončili v „lepkavých rukách“, opraviť treba aj iné časti. Napríklad malý miešok, ktorý sa nadúva, a tak otvorí kladivko a do píšťaly sa dostane vzduch. „Miešok je z tzv. rybej kožky. Takýto prírodný materiál má tú nevýhodu, že ho žerú mole. Keď som si chcel poradiť, vyrobil som aj miešok zo psej kožky. V dávnejších časoch to nebolo veľmi dostať.“ Na mole veru nespomína nik v dobrom, ale v Partizánskom dokázali podľa spomienok pána Malíka spôsobiť aj skazu organu. „Najhoršie to bolo, keď išla Nitra ešte po starom koryte. Strašne veľa múch tam bolo. Na jeseň sa dostali do kostola, v kútoch boli až hrubé vrstvy. S nimi prišli aj mole. Organ zrazu z ničoho nič skolaboval. Bolo to rok a pol po inštalovaní. Mali sme teda nový organ a nikto si mole nevšímal, mysleli sme, že je všetko v poriadku. Keď sem prišli odborníci z Krnova, len sa chytali za hlavu, čo sa stalo za tak krátky čas. Rozložili sme potom naftalín. Samozrejme, že potom smrdel celý kostol, ale čo sa dalo robiť, keď sme sa ich chceli zbaviť?“
Od čias Novembra sa osmelilo viac ľudí hrať na organe, a tak rôzne štýly zapríčinili aj ďalšie opotrebovanie. Oprava, ktorá je už nutná, je však finančne náročná. Na Vianoce sa podarilo zorganizovať koncert Jaroslava Dvorského, ale vyzbieraná suma je len kvapkou v mori. Celkové náklady by sa mali vyšplhať k pol miliónu korún.