Prvý medailista

se mimoriadne populárnym kulturistickým cvičením, keď výrazne zlepšoval nielen parametre svojej figúry, ale najmä svoje silové dispozície.
Najskôr cvičil doma s podomácky vyrobeným náčiním. Na balkóne topoľčianskej sokolovne sa objavil už v roku 1969, no po krátkom čase z rôznych príčin odchádza a trénuje s kamarátmi doma. V roku 1974 opäť prichádza do oddielu a zúčastňuje sa na svojej premiérovej súťaži - na majstrovstvách vtedajšieho Západoslovenského kraja v kulturistike v Topoľčanoch obsadzuje 8. priečku. Svoju prípravu vystupňoval a v roku 1975 sa stáva prvým topoľčianskym medailistom z majstrovstiev Slovenska, no nie v kulturistike, ale v jej súčasti, v silovom trojboji - v Topoľčanoch získava striebornú medailu. V tom čase je aj prvým trénerom perspektívnej dorasteneckej generácie, v ktorej hrali prím Partizánčan Anton Šaray a Rybanec Peter Beňačka, lenže po ich úspechu na Majstrovstvách Slovenska v roku 1976 (Šaray 1. miesto, Beňačka 4. miesto) opäť odchádza. Až v roku 1980 sa znova objavuje medzi kulturistami - tentoraz v posilňovni v suteréne očistných kúpeľov. S Ľudovítom Bobulom vytvára trénerský tandem a začína aj s prípravou na preteky. Kvalifikoval sa na Majstrovstvá Slovenska v Topoľčanoch a obsadil 5. miesto. V roku 1981 z oddielu opäť odchádza, ale už natrvalo.