Príslušníci mestskej polície dávajú pozor a ľudí, ktorých nájdu ležať na zemi. ihneď dvíhajú. Žiaľ, v Topoľčanoch neexistuje žiadny útulok alebo krízové centrum, kde by sme takýchto ľudí počas zimy a mrazov umiestnili, preto chodia prespávať napríklad aj do činžiakov. V Bratislave a iných mestách im postavili stany, kde ich charitatívne organizácie zvážajú, aby prežili. V Topoľčianoch takéto podmienky nie sú vytvorené, pri tom niektorí z nich sa nestali bezdomovcami vlastnou vinou. Mestskí policajti teda majú pokyny pomáhať im, no ani oni nemôžu byť všade,“ hovorí Ľudovít Duša.
Treskúca zima donútila bezdomovcov k starostlivejšiemu hľadaniu si útočiska cez ľadovú noc, ale ani deň nezostal nič dlžen tým, ktorí nemali teplé oblečenie. Zatiaľ čo sme zaregistrovali v krajských mestách, že sa pre bezdomovcov varí čaj a stavajú stany, v Topoľčanoch sa situácia nevyvíjala vlastne nijak. Červený kríž mal iba jednu skúsenosť s bezdomovcom, s ktorým sa podelili o zvyšný obed. „Aj sme mu vybavili cez mestský úrad azylový dom, ale ani tam nešiel,“ priznáva riaditeľ ČK v Topoľčanoch Jozef Hasák. Bezdomovcom môžu pomôcť aj oblečením a topánkami. „Dostávame prebytky z výroby a aj ľudia sem dovezú, čo nepotrebujú.“
Bezdomovci však vôbec nemajú záujem o takúto pomoc alebo možno nevedia o tejto možnosti. V každom prípade sa medzi sociálnymi pracovníkmi špekuluje o tom, že bezdomovci si radšej zaplatia 20 korún za ovocné víno ako za azyl. O dobrej sline ľudí bez domova svedčí aj most pri hypermarkete Lidl v Topoľčanoch. Medzi hŕbou plastových fliaš a kartónmi si navečer pri potrubí zdriemnu. Združujú sa tu však nielen ľudia, ktorí naozaj nemajú kde ísť, ale aj tí, ktorí inak nevedia žiť a našli si seberovných partnerov na svoje pitky.
Bezdomovci sa pred zimou schovávajú nielen v činžiakoch, ale ako sme sa dozvedeli a v niektorých prípadoch aj presvedčili na vlastné oči, cez deň sa zdržiavajú buď vo vykúrenej miestnosti autobusovej, prípadne železničnej stanice. V noci sa snažia schovať buď v činžiakoch, ktorých vchodové dvere nie sú poriadne zabezpečené, alebo schválne zablokujú výťah a potom v ňom prečkajú noc. Pod malým mostom oproti marketu Lidl sme našli zrejme nocľaháreň bezdomovcov, pretože tam boli okrem veľkého množstva prázdnych fliaš tiež matrace, dosky a ďalšie veci zrejme zozbierané z kontajnerov. No po obyvateľoch ani stopy.
„Mal som byt, prácu, ale prišiel som o všetko kvôli automatom. Podľahol som tej vášni a nedalo sa to zastaviť. Teraz žijem na ulici, no snažím sa zohnať aspoň nejaké peniaze na jedlo – vypomáham, kde sa dá, ale teraz cez zimu je to s robotou slabšie. A hlavne tie mrazivé noci sú na nevydržanie. Každé ráno ďakujem Bohu, že som nezamrzol,“ hovorí muž v stredných rokoch, ktorý odmieta fotografovanie i zverejnenie mena. Vraj o mediálnu slávu tohto druhu nestojí, no dúfa v lepšie časy. „Uvedomujem si, že nemôžem prežiť celý život ako bezdomovec. Je to hrozný pocit, keď vidím, že sa bývalí kamaráti za mňa hanbia a vyhýbajú sa mi,“ dodal a oči mu na chvíľu zaliali slzy...
