Na škole sa kradlo

efón a uložila ho do svojej tašky. Chýbajúci mobil mal hodnotu jedenásťtisíc korún.
Mobil ukradla študentka zo šatne, keď v telocvični ostatní cvičili. Takáto drahá vec však nemala čo robiť bez dozoru. Dokonca podľa slov riaditeľky Eleny Kacvinskej: „Drahé veci sa nemajú čo nosiť do školy.“ V prípade veci v hodnote jedenásť tisíc korún niet pochybnosti, že toto cennosťou naozaj je. Svoje tvrdenie opiera aj o znenie vnútorného poriadku školy, s ktorým sú oboznámení študenti aj rodičia. Škola nemá žiadny trezor alebo strážený odkladací priestor, ktorý by mohol slúžiť na odloženie vecí napríklad počas telesnej výchovy. Samotná telocvičňa (gymnázium je len nájomník) však kamerami monitorovaná je. Prirodzene, šatne sú osobným priestorom, do ktorého nezasahujú. V telocvični sa totiž už niekoľkokrát „stratili“ tenisky, ale nikdy neboli indície, že by išlo o skutok študenta školy.
Poškodená študentka voľky-nevoľky musela nahlásiť krádež vedeniu školy. Prezvoniť telefón sa nepodarilo, lebo bol vypnutý. O tom, že telefón ukradol žiak školy v podstate neboli pochybnosti. Privolali políciu, ale otázky začali klásť aj bez nich.
Ešte ten istý deň sa mobil našiel. Podľa vnútorných nariadení žiačka by mala obísť s dvojkou z chovania, keďže zatiaľ má na rováši iba jeden prečin. Z trestno-právneho hľadiska je to horšie. Podľa vyjadrenia zástupkyne hovorkyne Kataríny Hlaváčovej z Krajského riaditeľstva policajného zboru v Trenčíne by mohla byť žiačka posudzovaná ako osoba, ktorá si prisvojila cudziu vec, a v tom prípade Trestný zákon pozná trest odňatia slobody až do dvoch rokov.