i aj za nich! Keď im to bolo znemožnené, jeden z nich začal opakovane škrtať zapaľovačom a „výhražne“ volal: „Podpálim kostol, podpálim kostol!“
Na dôkaz, že to myslí vážne, pokročil s horiacim zapaľovačom ku vchodu. Iba som mu povedal: „Chlapče, ani nevieš, čo hovoríš!“ Potom to vzdal. Bolo mi ho ľúto. Takých je neskoro vychovávať až pri konaní zla. Možno predpokladať, že sa narodil nechcený, čo vraj vycíti už dieťa v prenatálnom veku. Možno sa narodil do zla, bol zle vychovaný a toto všetko sa ešte bohato umocňuje chorou verejnoprávnou kultúrou. Je pozoruhodné, že dnešná globalizujúca sa kultúra, do ktorej sa tak hrnieme, je založená na anti-Desatore. Namiesto Boha sa snaží dosadiť človeka, čo má zas spätne následok u praktizujúcich túto filozofiu snahu ovládať aspoň mikrosvet okolo seba. Samozrejme, pre neschopnosť človeka úplne ovládať iba samého seba, táto pochybná snaha v praxi vyznieva ako agresia a všetky jej formy ako agresívne správanie.
To sa deje nielen v detskom veku, ale v dramatickej forme pokračuje i v dospelosti! Je mi smutno, keď nad takým chlapcom a ostatnými pravidelnými „nájazdníkmi“ kostolov sa hodí iba rukou s poznámkou, že on z toho vyrastie. To je tragický omyl! On síce ako 35-ročný nebude otravovať slušných ľudí svojím rušivým provokovaním, ale rovno so zbraňou či už v banke alebo na osamelom mieste, prípadne podvodným konaním bude vymáhať to, čo mu nepatrí. Táto iluzórna rošáda so Stvoriteľom má i sofistikovanú, ale patologickú vetvu, a preto zomierajú ešte nenarodené deti, tie narodené zase hynú hladom, následkom vojen vo svojej bezmocnosti, ale aj v dospelosti! Ktoré sa dožijú staroby, sú zabíjané HUMÁNNE!
Predpoklady „vyrásť“ z vylomenín, ktoré smerujú k narušeniu ľudskej dôstojnosti, ohrozeniu zdravia, života, majú ľudia vyrastajúci v anti-Desatore bez pomoci iných, úplne nulové. Napomáha tomu i zákon, podľa ktorého sú rodičia povinní živiť svoje deti až do 25. roku ich veku! Inými slovami, Slovenský štát nariadil, aby sa mladý človek nenamáhal osvojovať si pracovné návyky, čo následne zase plodí podhubie zločinnosti.
Neviem, či niekto postrehol, že niektoré dievčatá 14 - 17-ročné dievčatá sú svojím vulgárnym vyjadrovaním „motorom“ chlapčenského nezmyselného správania. Veď o dva - tri roky z nich môžu byť manželky - matky. To má byť predobraz budúcich manželstiev? Nie je tam koreň rozpadu každého tretieho manželstva a prirodzeného klonovania nepodarenej generácie?
Rodičia, starí rodičia, dopustíte, aby vaše vnúčatá a pravnúčatá deptali vaše vlastné deti? Váš zápor je chvályhodný. Treba však nahlas povedať, že si prajete, aby boli vychovávané v duchu u nás osvedčenej tisícročnej tradície Desatora. Musí byť vo vašich silách regulovať, ako využívajú vaši potomkovia voľný čas či už doma alebo vonku v partiách, ktoré sú neraz morálnym hrobom, kde vlastne končia aj všetky ambície.
Zo svojej skúsenosti v školách i z bežného života môžem dosvedčiť, že deti, či už s vlastnými rodičmi alebo z vlastnej vôle navštevujúce spoločenstvá veriacich, sú práve tie slušné, ktoré ešte môžeme stretnúť na ulici a ktoré majú veľký predpoklad naučiť tomu i svoje deti.
Uvedomujem si, že niekomu sa tieto moje slová môžu stať rybou kosťou v hrdle, lebo u žochárov letí hit, že len tí, čo nechodia do kostola, sú fit. Tí, ktorí tomu aj veria, nech nefotia, nefilmujú svoje prvopríjímajúce a birmovné deti v rozprávkových šatôčkach, nech netrvajú na tom, aby ich v nemocnici ošetrovali rehoľné sestričky a v starobe trpezlivé kresťanské ženy!
Je záhadou, prečo odmietači všetkého kresťanského na sklonku svojho života trvajú na kresťanskom pohrebe a svoje honosné náhrobky situujú uprostred krížov. Čo poviete, je to farizejstvo, alebo neuvedomelé vyznávanie toho, čo iní vyznávajú s radostným vedomím celý svoj život?
Autor: Anton KAJAN
