„O tom, že pijem pivo, tam nepíšte,“ lúčil sa s nami po krátkom rozhovore Jozef Matejčík, nadlický 23-ročný organista - samouk. Ani jedna z uvedených charakteristík sa na mladého temperamentného a zhovorčivého muža nehodí. Nadličania sa však zhodujú, že organista je dobrý, veď už si k registrom a pedálom sadá osem rokov.
„Ako chlapec som začínal v Nadličanke, kde som sa zoznámil s notami“ hovorí bezprostredný Jozef, „miništroval som a vtedy mi pán farár Dušan Dubravický navrhol, či by som to nechcel skúsiť na organe.“ Chcel a starý pán Dionýz Rosa, dnes už nebohý nadlický organista, sa chlapcovi s talentom venoval, až napokon prišiel čas sadnúť si na širokú lavicu, pod píšťaly, ktoré majú aj sto rokov, ak nie viac, a zahrať. „Ruky aj nohy sa mi veru klepotali, spomína si Jozef na svoje prvé odohrané omše,“ ale postupne to išlo. Viete, Nadličania sú veľmi spevavý národ, len čo zaznejú prvé tóny, už sa aj pridávajú, a to mi veľmi pomáha. Keď spustíme Ty si, pane, v každom chráme, vtedy spieva hádam aj každá tehla,“ vraví so smiechom samorastlý hudobník. „Na organe by sa zišlo už všeličo opraviť,“ siahne na klávesy a nechá zaznieť rušivým zvukom, „keby som bol milionárom, veru by som dal na jeho opravu,“ vraví starostlivým vážnym tónom.
Naozaj, ako platí skromná farnosť svojho „rechtora“? „Najviac vatikánskou menou, pánboh, zaplať,“ smeje sa Jozef, „inak 500 korún mesačne. Do náplne práce organistu samozrejme patrí hudobné sprevádzanie sobášov, spievanie na rozlúčkach so zosnulými. „Volajú ma aj do filiálok našej farnosti do Rajčian, Liviny, Livinských Opatoviec, kde majú prenosné elektronické klávesové nástroje či harmónium. Hrávam tiež, keď je púť na Mechovičke. Párkrát som hral a spieval aj v Rybanoch a aj mi ponúkali, aby som hral u nich, ale aj som najspokojnejší doma.“
Nabádali ho, aby študoval hudbu na topoľčianskej základnej umeleckej škole či na konzervatóriu, ale on nie. „Musel by som sa učiť správny prstoklad, ale ja viem, že keby som si potom sadol k organu, hral by som po svojom,“ priznáva bez vytáčok.
S tým návrhom prišla pani Daniela Kardošová, dcéra významného nadlického rodáka, hudobného skladateľa Dezidera Kardoša, spomína Jozef Matejčík starší. „Ja veru na muziku nie som,“ hovorí otec, „ale rodina z manželkinej strany je spevavá, najmä jej sestra. Asi po nich Jozef niečo podedil. Už ako škôlkar sa rád motal okolo dychovky a keď ho niekto vyzval, ochotne zaspieval. Vedel, že dostane lízanku alebo žuvačku,“ veselo spomína Jozef senior, „ani sme nevedeli, kedy a kde sa tie pesničky naučil“.
Mladý organista zatiaľ nemá ctižiadosť „dobýjať“ hudobnícke výšiny. Jeho repertoár to sú omše, hudobný sprievod duchovných slávností v Nadliciach i na pútnej Mechovičke, hráva pašie podľa Marka i podľa Lukáša, v pôste i vo veľkonočných dňoch, v advente i na Vianoce. Aj on patrí k tým mladým Nadličanom, ktorí tvrdia: všade dobre, doma najlepšie.
