Súkromná škola úžitkového výtvarníctva Topoľčany

gitara, skladba, dirigovanie, akordeón, organ, dychové drevené a plechové nástroje), spev, hudobnodramatické umenie a pripravuje sa otvorenie odborov ako napríklad neoperný spev, tanec a džez. Štúdium je štvor- až šesťročné. Záujemcovia môžu študovať dennou formou alebo popri zamestnaní. V piatom a šiestom ročníku získajú žiaci absolutórium a pedagogické vzdelanie pre základné umelecké školy.
Odbory, ktoré lákajú
V odbore hudba sa dbá predovšetkým na individuálnu starostlivosť o rast technických schopností, postupné cibrenie techniky hry na hudobnom nástroji, rast umeleckej predstavivosti a vývoj schopnosti samostatne svoju predstavu sluchovo kontrolovať.
Odbor spev bude obsahovať technické cvičenia a výber repertoáru je rozdelený podľa historického štýlového rozvoja hudby. V neopernom speve sa budú interpretovať rôzne štýly od šansónu, tradičných žánrov až po súčasné prúdy hudby.
Študenti hudobnodramatického umenia si vyskúšajú hereckú výchovu, javiskovú reč, javiskový pohyb, pantomímu, umelecký prednes a aj tanec s dôrazom na muzikálový tanec.
Žiaci budú prijatí na základe úspešného zloženia talentovej skúšky z hlavného odboru (hudba, spev, herecká výchova) a teoretickej skúšky z hudobnej teórie, dejín hudby, intonácie a rytmu (platí pre hudbu a spev) a zo všeobecnej náuky o hudbe (platí pre hudobnodramatický odbor). Talentové skúšky budú v apríli a júni.
Prečo umenie?
Študovať na škole umeleckého zamerania, vyžaduje talent. Keď pominieme fakt, že tu môžu študovať aj zrelí dospelí ľudia, ktorí majú jasnejšiu predstavu o svojom živote a kariére, pre deviataka je kontakt s umením čímsi iným. Rodičia môžu často naliehať, že predsa len remeslo má zlaté dno a umenie môže byť pre mladého človeka len koníčkom, ktorému sa nemusí venovať počas celého štúdia ale iba popri ňom. Vladimír Gális, riaditeľ konzervatória a Dana Dovalová, riaditeľka školy úžitkového výtvarníctva presviedčajú, že so životnou voľbou umenia nemusí končiť perspektívnosť. „Väčšinou sem prichádzajú žiaci, ktorí už predtým chodili na ZUŠ a chcú pokračovať v umeleckom vzdelávaní. Jednoducho idú za svojím cieľom a chcú študovať, na čo majú. Na našej škole sa získava umelecké vzdelanie, ale aj pedagogické v piatom a šiestom ročníku. To znamená, že aj keď nepôjde ďalej študovať na vysokú školu, už „má v rukách chlieb“ – môže byť učiteľom na ZUŠ alebo voľne podnikať vo svojom odbore, môže mať vlastný ateliér. Z našich dvoch škôl môžu ísť študenti na ktorúkoľvek vysokú školu humanitného, filozofického smeru a na umelecké školy ako je VŠMU v Bratislave, AMU v Banskej Bystrici či DAMU v Prahe,“ hovorí V. Gális. D. Dovalová sa o voľbe svojej školy vyjadrila vzletnejšie: „Podľa mňa umenie študovať preto, lebo môžu voľne tvoriť a možno trochu aj zasahovať do dejín umenia. Raz aj o tomto období sa bude písať ako o histórii a tí, ktorí sú dobrí (a máme takých študentov), budú zapísaní v dejinách.“
Absolventi oboch škôl skutočne aj pokračujú ďalej, Hoci na akúkoľvek umeleckú školu je ťažké dostať sa, úspešnosť je vysoká. Percento prijatia na VŠ umeleckého smeru sa pohybuje okolo 30 percent. „Na vysokej škole výtvarných umení sa v jednom krúžku stretlo až päť žiakov z našej školy. Profesor teda odkázal, nech si založíme školu v Topoľčanoch, aby nemuseli ďaleko chodiť naši bývalí žiaci,“ s úsmevom tvrdí D. Dovalová.
Súkromná škola má svoje osobitosti
Keďže konzervatórium aj úžitkové výtvarníctvo majú súkromnú bázu, každý mesiac sa platí školné. To sa v závislosti od odboru pohybuje od 1 500 do 2 000 korún mesačne. Výborní študenti majú od zriaďovateľa školy úľavu na školnom. Nazbierané peniaze sa používajú na úhradu školských exkurzií, návštev výstav, divadelných predstavení a kultúrnych pamiatok. Samozrejme, financujú sa z nich aj nie práve najlacnejšie pomôcky, nástroje a materiál na tvorbu.
„Naša výhoda je, že prijmeme každý talent. Keď príde na skúšku 30 talentov, 30 ich aj prijmeme. Samozrejme, každý nie je talent. Všetky štátne školy majú limity, napríklad, na jeden odbor môžu zobrať iba osem žiakov, lebo majú určitý počet učiteľov a miestností. My môžeme prijať hoc aj dve skupinky po osem. Nemáme problém, prijmeme viac externých učiteľov, keď potrebujeme,“ povedal zriaďovateľ škôl.
Zvláštnosťou umeleckých škôl je aj to, že študenti si neodsedia v triedach od ôsmej do druhej, ale majú voľnejší rozvrh. Po prvej hodine môže trebárs nasledovať voľná hodina, ktorú môžu využiť na cvičenie na nástrojoch alebo odísť z priestorov školy a potom pokračujú ďalšie hodiny. „Chodia k nám radi, lebo sú tu voľní. Kto má voľno, ide von, nie sú tu zatvorení.“
Voľná škola
Keď sa príjme viac študentov, zriaďovateľ prenajme aj ďalšie priestory. V súčasnosti sídli konzervatórium aj úžitkové výtvarníctvo na Gagarinovej ulici v priestoroch bývalej základnej školy. „V priebehu roka sme zakúpili druhý organ. Keď sme potrebovali ďalšiu organovú triedu, jednoducho sme si ju prenajali. Voľného miesta je tu ešte dosť,“ vysvetľuje V. Gális.
Školy však nie sú na svojom, ale splnením sna by bolo sídliť na jednom mieste a vo vlastnej budove. Po rekonštrukcii budovy na Streďanskej ulici 25 pri Kauflande bude mať škola konečne vlastné priestory a hádam aj ideálne podmienky na ďalší rozvoj.
Každý záujemca môže dostať informácie ešte stále na Gagarinovej ulici, alebo na telefónnom čísle 038/532 00 24, alebo e-mailom na konzervatoriumto@stonline.sk