Článok pokračuje pod video reklamou
i jeho záver, ale to asi žiakom nemusíme pripomínať, pretože dobre vedia, o čom ten školský kolotoč je. O školskú bilanciu minulého roka sme požiadali vedúceho oddelenia školstva Mestského úradu v Topoľčanoch Miroslava Gogu.
„Topoľčany v súčasnosti spravujú päť základných škôl, jednu umeleckú, jedno centrum voľného času a osem materských škôl, ktoré navštevuje 4 378 žiakov a pracuje v nich 421 zamestnancov. Rozpočet na tento rok predstavuje sumu 128 mil. korún. V minulom roku sa všetky školy zmestili do rozpočtov. Mohli za to aj nepríjemné racionalizačné opatrenia, ktoré mesto muselo urobiť koncom roka 2004 a začiatkom roka 2005, no nedalo sa inak. Dôvodom bola zmena vo financovaní škôl z normatívov na počet žiakov a to nás donútilo k zatvoreniu jednej základnej a dvoch materských škôl. Racionalizačné opaternia boli veľmi bolestivé, ale priniesli želaný efekt – školy, ktoré momentálne v Topoľčanoch fungujú, si vystačili s finančnými prostriedkami, ktoré mali v minulom roku pridelené podľa počtu žiakov.“
Bude mesto pokračovať v racionalizačných opatreniach? Dôjde k ďalšiemu rušeniu škôl?
- Priemernú naplnenosť tried v roku 2005 sme mali 23,6 detí, tento rok je to 22,3. Keď je v jednotlivých triedach do 25 žiakov, tak škola nemá problém s tým, že by sa nevmestila do rozpočtu. No tento rok je to číslo nižšie. Máme školy, kde je priemer 18 – 19 žiakov na triedu, čo je málo, a preto sa už teraz musia urobiť predbežné opatrenia napríklad spojením tried a s tým je spojené aj zníženie počtu učiteľov. Keďže základné školy majú právnu subjektivitu, záleží iba od nich, akým spôsobom si dokážu získať žiakov. V tomto roku sme do prvých ročníkov zapísali 267 detí, lenže v júli nám odíde 379 deviatakov, čiže sa nám zníži počet žiakov o 112. Tento klesajúci trend potrvá zrejme ešte tri roky, a preto predpokladáme, že budeme musieť zrušiť ešte jednu základnú a pravdepodobne aj jednu materskú školu – iné nám, žiaľ, nezostáva. Riaditelia škôl, našťastie, pochopili, v čom tento nový spôsob financovania spočíva, preto my ich na začiatku roka iba usmerníme a ostatné si regulujú sami. Snažíme sa, aby všetky školy v meste boli sebestačné čo sa týka pridelených normatívnych finančných prostriedkov.
Prvé výraznejšie racionalizačné opatrenia spôsobili vlnu nevôle medzi zamestnancami i rodičmi škôl, ktorých sa týkali. Nebojíte sa, že sa také niečo zopakuje?
- Snažíme sa ľuďom vysvetliť, prečo musíme pristúpiť k takýmto nepríjemným opatreniam. Rok 2004 bol naozaj kritický, pretože sme museli prepustiť väčší počet ľudí. Dokázali sme im vysvetliť, prečo museli odísť a pochopili, že to bolo potrebné, no na druhej strane sa pýtali, prečo museli odísť práve oni, ale to je už na rozhodnutí jednotlivých riaditeľov škôl.
V čom má topoľčianske školstvo, podľa vás, rezervy?
- Situácia vo výchovno-vzdelávacom procese je na primeranej úrovni. Zlepšilo sa to aj po zriadení spoločného školského úradu, ktorý pracuje, čo sa metodických záležitostí týka, na výbornej úrovni. Oveľa viac ma trápia budovy škôl, ktoré sú v niektorých prípadoch už v katastrofálnom stave. Snažíme sa urobiť to nevyhnutné, aby boli schopné prevádzky, no odkedy boli postavené (30 – 40 rokov), tak sa na niektorých z nich žiadne rozsiahlejšie úpravy nerobili a bolo by to už naozaj nevyhnutné. Zatiaľ je to mojím nesplneným snom, lebo na také niečo by sme potrebovali nemalé finančné prostriedky. Naše očakávania zatiaľ nesplnila prevádzka detských jaslí pre detičky od jedného do troch rokov, ale všetko chce svoj čas.
Miroslav Goga pracoval tridsaťtri rokov ako učiteľ, takže problematika školstva nie je preňho žiadnou neznámou. Tri roky pôsobí na poste vedúceho oddelenia školstva a najviac ho ako každého vedúceho dokáže potešiť, „keď škola má dostatok prostriedkov aj na osobné ohodnotenia pracovníkov,“ dodáva pán Goga.
