či ľanové nite , možno tkali. Vo štvrtok minulý týždeň sa však pravdepodobne pozerali na televízny program. Rýchle autá frčali popri tichých domoch oboma smermi.
V obecnom úrade však bolo napokon rušno, tichý pracovný ruch panoval aj v miestnych drevárskych firmách, materská škola tiež žila svojím užitočným rytmom. Čeľadince nie sú bohaté na vzrušujúce udalosti či na inštitúcie. Žije v nich 447 obyvateľov, z nich je približne štvrtina seniorov - dôchodcov.
„Odchod mladých ľudí z našej obce sa začal pred 30 - 25 rokmi, keď sa rozrastali Nitra a Topoľčany, v 70. rokoch mali Čeľadince ako administratívna súčasť Nitrianskej Stredy a tzv. zániková obec 640 duší,“ vracia sa starosta obce Milan Moravka do nedávnej histórie, „odvtedy sa pokles nezastavil. Aj dnes, keď už okresné mestá tak nelákajú, umiera v Čeľadinciach viac ľudí, než sa narodí. Prichádzajú však chalupári, víkendoví obyvatelia, dokonca aj z Bratislavy, ale na tých, bohužiaľ, podielové dane nedostávame,“ s úsmevom odľahčuje starosta tému. Dodáva, že v obci už niet opusteného, pustnúceho dvora a domu.
Podielové dane, ako základný zdroj financovania „chodu“ i rozvoja dediny sú, samozrejme, kľúčovým pojmom v živote obce. Obecný rozpočet, o ktorom rozhoduje päťčlenné zastupiteľstvo, sa pohybuje okolo 5 miliónov korún. „Významná časť z nich je určená na materskú a malotriednu školu,“ vysvetľuje M. Moravka, „musíme konať rozvážne a realisticky. Napríklad máme starosti s opatrovateľskou službou. Oprávnene sa o ňu uchádza viac ľudí, než koľkým môžeme vyhovieť. Napriek tomu, že výrazne prekračujeme odporúčaný 5-percentý podiel z daní na túto službu. Sedem opatrovateliek sa stará o 8 našich občanov.“
Obec je solídne vybavená technickou infraštruktúrou, populárne čeľadinské kúpalisko, ktoré je prenájme, sa bude aj tento rok uchádzať o záujem rekreantov, v spolupráci s okolitými obcami – členmi združenia Západný Tribeč chcú vrátiť život do letného amfiteátra vlastnými programami v podaní domácich účinkujúcich a možno prídu aj priatelia z Chorvátska. Kultúrny dom je zvnútra už vynovený, prichádza rad na vonkajšie múry. Prístrešok na autobusovom nástupišti, v ktorého novej dlažbe je obecný erb, svieti zelenými, napodiv nepolepenými stenami. Úspešne, ale hlavne s veľkým výsledným efektom zrekonštruovali v Čeľadinciach verejné osvetlenie. V uliciach je viac svetla s takmer dvojtretinovou úsporou elektriny. „Krok za krokom musíme vytláčať z obce, čo sme si zanedbali,“ ukazuje starosta fotografie odpudzujúcich zákutí, ktoré sú už minulosťou.
„Chvalabohu, nemáme už starosti s divokými skládkami odpadu,“ vraví starosta, „ľudia ochotne prijali pravidlá triedenia odpadu. Vytriedený od nás odoberá spoločnosť Veronika Dežerice, ostatný odpad odváža Schwarz-eko. Poplatok za osobu a rok je u nás 200 Sk.“ Taký bol aj vlani a v Čeľadinciach nezvýšili ani obecné dane na tento rok.
Milan Moravka siaha po Programe hospodárskeho a sociálneho rozvoja Čeľadiniec na roky 2004 – 2010, ktorý v malej obci nahradzuje územný plán rozvoja. „Volebný program máme už vlastne splnený,“ konštatuje hlava obce. „Dokončili sme ohradu cintorína, z vlastných peňazí sa chystáme rozšíriť vodovod.“
Malé obce sa nemôžu veľmi spoliehať na finančnú podporu zo štrukturálnych fondov EÚ. Dokonca ani združenie obcí Západný Tribeč počtom obyvateľstva pod 10-tisíc, nespadá do kategórie podporovaných celkov. Čeľadinský starosta, ktorý je presvedčený, že aj malé obce sú schopné fungovať a zachovať si svoju identitu, ale racionálne združovanie pre účely výstavby inžinierskych sietí, ciest, kompostární, cyklistických turistických trás a pod. je aj podľa neho nevyhnutné. Na rozvojové plány však v Čeľadinciach nerezignovali. Uvažujú o výstavbe desaťbytového domu so štátnou podporou, myslia na rekonštrukciu, modernizáciu obecných komunikácií.
Na otázku, či sa postoj občanov k verejným obecným témam a záležitostiam mení k lepšiemu pod vplyvom konsolidujúcich sa pomerov v obci, odpovedá Milan Moravka váhavo. „K niektorým áno, k iným menej, ale myslím si, že je to lepšie, ako pred štyrmi rokmi.“
