Na webovej stránke Slovenského zväzu chovateľov poštových holubov pripomína tragédiu virtuálna kondolenčná listina, do ktorej sa zapísali už stovky chovateľov, zorganizovali tiež zbierku pre rodiny postihnutých chovateľov.
Po tragédii sme sa rozprávali s Danielom Krajčíkom, členom Oblastného združenia chovateľov poštových holubov Topoľčany.
Len pred pár dňami otriasla Slovenskom správa o ďalšej tragédii, v Katoviciach zahynuli na výstave poštových holubov desiatky ľudí. Malo aj združenie z Topoľčian nejaké zastúpenie v Katoviciach?
Keďže išlo o poľskú národnú výstavu, účasť zahraničných vystavovateľov bola založená na dobrovoľnej báze. Podľa mojich informácií, Slováci prítomní na tejto výstave boli len návštevníkmi. Z Oblastného združenia Topoľčany výstavu nenavštívil nikto.
O čo predovšetkým ide na takýchto výstavách?
Každej národnej výstave predchádzajú miestne výstavy v jednotlivých oblastných združeniach, kde sa urobí výber tých najlepších jedincov. Každý holub je vystavený v osobitnej klietke, pri ktorej je zoznam pretekov, ktoré holub absolvoval aj s umiestneniami. Najlepšie holuby v každej kategórii získavajú ocenenia a titul národný víťaz. Takže tu už holub nesúťaží, jeho umiestnenie je len dôsledkom jeho snaženia, ktoré získal v lete na pretekoch. Kto by nechcel vidieť šampióna s desiatimi prvými cenami? Najpodstatnejšia dimenzia celoštátnych výstav spočíva však v rovine ľudskej. Ide najmä o stretnutie dobrých priateľov z opačného konca republiky či zahraničia, s ktorými nemáme možnosť byť v častejšom osobnom kontakte. Samozrejmosťou je prítomnosť mnohých predajcov, ktorí ponúkajú krmivá, liečivá a rôzne chovateľské potreby.
Takmer o niekoľko dní po smútočných oznamoch sa začalo hovoriť aj o veľkých finančných stratách pre chovateľov. Môže mať skutočne holub nejakú závratnú cenu?
Holuby na národnej výstave, to je to najlepšie z najlepšieho. V rámci dražby boli síce ponúkané aj holuby od chovateľov z Nemecka, Holandska a Belgicka, ktorých ceny sa pohybovali v rozmedzí 5-20 tisíc korún. To boli potomkovia prvej či ďalšej generácie úspešných holubov. Tie holuby, ktoré sa tu vystavovali, majú však oveľa vyššiu cenu. Pre každého chovateľa je jeho holub srdcovou záležitosťou. Je to ako umelecké dielo. Niektorým chovateľom to trvá desiatky rokov, aby dostali holuba na podobnú výstavu. Špičkové kusy, ktoré boli v katovickej hale, mohli mať bez akéhokoľvek preháňania hodnotu aj 300 000 slovenských korún. Nedá sa hovoriť o cene, skôr o hodnote. O kvalite poľských holubov možno hovoriť aj z pohľadu olympiád, ktoré bývajú každé dva roky. Tieto holuby hrajú vo svetovej konkurencii jednoznačne prvé husle.
Akú šancu mal holub prežiť pri takejto zime a je vôbec možnosť, že hneď po katastrofe odletel domov?
Poštový holub zvláda návrat aj zo vzdialenosti 1 000 a viac kilometrov. Holuby, ktoré vyleteli z prevrhnutých klietok, sa celkom iste budú snažiť nájsť správny smer a vrátiť sa na domovské holubníky. Pokiaľ by bolo teplejšie počasie, bez inverzií a hmiel, ktoré značne znižujú orientáciu, holuby by sa celkom určite domov vrátili. Aj v týchto podmienkach budú isto bojovať s nepriazňou počasia. Šance na prežitie sú však minimálne. Holuby, ktoré sa nevrátili do týždňa, buď uhynú vyčerpaním a hladom alebo ich pochytajú dravce. Aj minulotýždňový návrat dvoch holubov do opolskej oblasti je skôr výnimkou.
Autor: ab