Článok pokračuje pod video reklamou
„... trápi nás benzínová stanica v Ludaniciach.
Človek, keď ide do roboty, sa spoľahne, že ráno si natankuje benzín, aby v kľude a v pohode prišiel do roboty. Na benzínovej stanici v Ludaniciach to však nie je možné. Ráno sa tam pohodlne striedajú služby, síce vyhodia von hodiny, ktoré označujú čas, kedy môžeme natankovať, napríklad o 6.50 hod., ale ešte o 7.05 hod., tam ľudia v autách čakajú, či vôbec sa im uráči otvoriť. V predajni vidia ľudí, že čakajú v autách, ale oni sa tam pokojne rozprávajú. Človeka to vie naozaj nahnevať, keď sa spolieha, že natankuje, všade inde v okolí to tak funguje, iba Ludanice sú výnimka. Naposledy som čakala v rade – predo mnou bolo pár áut a nakoniec som zistila, že majú poruchu na všetkých hadiciach s benzínom. Iba jeden benzín fungoval, ale nie ten, čo ja potrebujem. Keby to aspoň vyznačili, keď tam človek stráca čas. Keď človek cestuje v noci do roboty, alebo niekam inam a chce si tam natankovať, nemá šancu, lebo zobudiť niekoho, aby pustil benzín je nemožné. Preto sa pýtam, je vôbec benzínová stanica v Ludaniciach potrebná?
Momentálne sa tejto benzínovej stanici vyhýbam a ráno radšej cestujem ďalej na benzínovú stanicu v Topoľčanoch, pretože viem, že je na úrovni. Dokonca ochotný personál tam aj natankuje...“
Takto znie list od Katiky, ktorá sa nám zdôverila so svojím problémom. Vybrali sme sa teda na čerpaciu stanicu, ktorá robí vrásky asi nielen tejto čitateľke, keď sa k svojim zákazníkom takto macošsky správa. Vedúci prevádzky Juraj Mišuta nám rannú situáciu vysvetlil takto: „Ráno trvá aj pol hodiny, kým si vymeníme zmeny. Nejde to však tak, že zoberiem tržbu a idem preč. Máme tu veľa formulárov, ktoré vypisujem pri preberaní zmeny. Nie je to jednoduché. Keď sa stane jeden malý omyl, chyba sa prenesie ďalej a napokon nesúhlasí výsledná suma. Keď je nejaký problém, musím to znovu prerátať a čas sa navýši o 10 – 15 minút. Samozrejme, aj sa rozprávame, veď si musíme odovzdať kopec odkazov z dvanásťhodinovej zmeny.“ Čitateľka však spomína hodiny, na ktorých sa predsa dá flexibilne zmeniť čas otvorenia pumpy. „Hodiny sa dajú posúvať a keď tu mám pracovníka, poviem mu, aby ich posunul ešte o desať minút, keď viem, že ešte raz treba prepočítať,“ tvrdí vedúci. Na druhej strane, na margo rozhorčených vodičov vyjadril sa aj tak, že „tí dvaja - traja, čo ma vyrušia, zase len predlžujú čas a ja nemôžem stále posúvať hodiny.“
Čitateľka Katika napokon benzín predsa len nedostala – nebol. „91 a 95 oktánový benzín cez zimu nemáme. To sú olovnaté benzíny do starých áut. Majiteľ sa vyjadril, že sa mu to neoplatí. Čo tam mám, dať akú ceduľu? Nemáme a podrobne rozpísať prečo? Ona príde na rad, rozčúli sa. Nech sa páči, má možnosť výberu, môže ísť, kde chce,“ hovorí o situácii, keď na každom stojane sú dve nefunkčné pištole a vodič až keď príde na rad, všimne si na nich nápis.
Každá služba trvá dvanásť hodín. Na jednej dvanástke je jeden zamestnanec, na druhej dvaja. Pomoc pri tankovaní, tak ako je to zvykom pri veľkých čerpacích staniciach, nie je tu pravidlo. „Je tu človek, ktorý má na starosti umyváreň a tankovanie plynu,“ vysvetľuje ponosu časovou zaneprázdnenosťou. A či je takáto pumpa potrebná? Po nahliadnutí do zápisoch o tržbách môžeme konštatovať, že aj áno. Sloboda na trhu služieb a tovarov robí divy.
