Na Sibíri vyzeral ako Leví kráľ

V uplynulých dňoch sme zažívali treskúcu zimu, ktorú sme aj na stránkach našich novín pomenovali, že bola ako v ruskom filme. O skutočných teplotách a podmienkach v Rusku, a zvlášť na Sibíri, však väčšina z nás má iba matné tušenie, ktoré sa opiera o roma

ntické obrázky z filmov. Zasnežená tajga, ľudia od hlavy po päty v kožušinách, a predsa sa vezú v saniach. A možno ešte jeden obrázok, železnica a po nej si to v pokojnom tempe šinie rušeň. To transibírska magistrála pretína nedotknutú a krutú prírodu. Na vlastnej koži to zažil laický misionár Jozef Gregor z Hradišťa. A k tomu ešte omnoho viac. Tak to už býva, keď niekto odíde na druhý koniec sveta a nehľadá plánované dobrodružstvo.
Misijná cesta, nie vyhnanstvo
Do východnej časti Ruskej federácie, na Sibír, sa dostal Jozef vlastne jednoducho – cez inzerát. Zareagoval na výzvy spoločnosti seleziánov don Bosca a bol pripravený šíriť vieru kdekoľvek. Práve vtedy sa ukázala akútna potreba na Sibíri. Štyria ďalší Slováci odišli s ním.
Ešte predtým sa pol roka pripravovali na svoje pôsobenie. Vyhliadky pre šíriteľov božieho slova neboli najružovejšie. V autonómnej oblasti Ruskej federácie – Republike Sacha Jakutia žije podľa oficiálnych štatistík iba päť percent kresťanov. K tomu ešte ťaživá sociálna situácia a fakt, že ide vlastne už o ázijskú časť Ruska. Vlastne, misijná činnosť je práve o prekonávaní takýchto prekážok.
„Jožo, čo si sa zbláznil, keď ideš na Sibír? Čo ideš do vyhnanstva?“ doberali si ho kamaráti. Jozef však mal jasný cieľ a ako hovorí s božou pomocou, sa vydal za jeho napĺňaním. Na Sibíri v meste Jakutsk prežil desať mesiacov.
Už cesta z Bratislavy do Jakutska trvala aj s prestupmi 14 hodín. „Naši predstavení nám dali radu, aby sme sa pred každým letom ruskou spoločnosťou radšej vyspovedali,“ spomína už so smiechom. Všetko jedno mu ale iste nebolo, keď pilot hlásil chybu riadenia. „Dostali sme sa do turbulencie a o päť minút hovorili, že išlo o poruchu na riadení.“ Vykúpením bolo zosadnutie lietadla na letisko v Jakutsku. Hoci bol august, počasie bolo už jasne jesenné. A tie najsurovejšie poveternostné podmienky na Jozefa iba čakali.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

SkryťVypnúť reklamu

Ortuť stále klesá
„Zima prichádza v polovici septembra, začína primŕzať. Od polovice októbra už teplota rapídne klesá,“ hovoria Jozefove skúsenosti. Človek sa ani nenazdá a už prežíva 72 dní bez východu Slnka. Najnižšie teplota, ktorú zažil, či skôr mohol pocítiť cez pohľad na teplomer, bolo mínus 55 stupňov Celzia. Takto oslávil Silvestra.
„Základom je vhodné oblečenie. Napríklad naše slovenské topánky vydržali asi tak do mínus dvadsať, potom sme nosili špeciálne sibírske topánky umty. Sú podobné filcovým papučiam, ktoré u nás nosia staré babky. Mali sme aj špeciálne čapice. Vyzeral som v nej ako Leví kráľ,“ vysvetľuje Jozef. Pri pohľade na fotku je všetko jasné. Huňatá kožušinová čapica je hojnou okrasou hlavy, takmer sa ani nedá spoznať jej majiteľ.
Našťastie, misijná činnosť sa často vykonávala v interiéri. Seleziáni mali k dispozícii telocvičňu, krajčírsku či stolársku dielňu. Na Slovensku asi nemysliteľná situácia, ale v Jakutsku sa vykurovacie obdobie začalo až keď teplota klesla pod mínus jeden stupeň. „Potom už problémy neboli, ale severnejšie od Jakutska zamrzlo aj plynové potrubie a jedna obec zostala štyri dni bez jeho dodávky. Nám zamrzol iba vodovod, ale to sa dalo zvládnuť.“
Počasie bolo nevyspytateľné, prechod z vonka do interiéru mohol znamenať aj zmenu sedemdesiatich čísel z teplomeru. Jozefovi sa podarilo prísť takmer až k omrzline. „Vracal som sa z nákupu a ako som niesol tašku, necítil som, že by ma oziabala ruka. Keď som prišiel do bytu, hrozne ma začala štípať. Kamarát už mal skúsenosti a vysvetlil, že to je od zimy. Nejako som ju aj zohrial, ale strašne ma bolela. A napokon, keď som vyváral cestoviny, obaril som si ju horúcou vodou. To bol kontrast...“ Veru, nič čo by ktokoľvek túžil skúsiť.
Jozef však pridá ešte ďalšie hrôzostrašné rozprávanie, ktoré ilustrujú nebezpečnosť omrzlín – hádam až príliš podrobne. „Niet nič horšieho, ako keď omrzne nos. Človek príde potom do teplého bytu a môže mu aj odpadnúť. Treba sa poriadne ovinúť šálom. Dokonca nám hovorili, že nám dajú ako ochranu nosa rozrezanú pingpongovú loptičku.„

SkryťVypnúť reklamu

Zima, mráz a
samozrejme kožuch
Situácia na Sibíri nie je jednoduchá a reč nie je len o počasí. Nie nadarmo ide o misijnú lokalitu. Ťaživé bremeno chudoby odtŕha od seba rodiny. Jedinou útechou a liekom na všetko je pre nich alkohol. Štatistiky hovoria, že až 60 percent dospelých žien a 90 percent dospelých mužov v Sibírskej republike je závislých od alkoholu. Napriek všetkému, do sibírskej zimy sa hodí parádny kožuch. „Akokoľvek sú biedni, musia mať krásny kožuch. U nás môže vyjsť aj na 16 tisíc. Potrpia si na to, aj keď nemajú čo jesť.“
Bieda v tejto oblasti je priam hmatateľná. Nie je to iba obyčajné slovo. Jozefove skúsenosti hovoria samé za seba. „Chodil k nám jeden dvanásťročný chlapec miništrovať. Z času na čas sme ho pozvali na večeru. Pri jednej príležitosti som sa ho spýtal, kedy naposledy jedol. So slzami v očiach povedal, že pred troma dňami.“
Misionári sa snažili nadviazať priateľský kontakt s mladými aj s rodičmi cez záujmovú činnosť. „Keď už vzniklo medzi nami priateľstvo, môže dôjsť aj k vážnejšiemu rozhovoru o viere.“ Spočiatku však fungovala aj jazyková bariéra. Päť dní po prílete sa dostal Jozef na vrátnicu a bol v úzkych. Vybavovať telefonáty a požiadavky v ruštine? To chcelo len poriadne hrubý ruský slovník. Po desiatich mesiacoch gavaril ako rodný Rus. „Potom mi mohli už dať aj ruské občianstvo,“ hovorí sebavedome, ale so smiechom.

SkryťVypnúť reklamu

Krutá príroda, krutá spoločnosť
Alkoholizmus je tvrdou skutočnosťou a dokazuje ho ďalšie Jozefove rozprávanie. Keď už dokázal poriadne komunikovať, snažil sa pomôcť šesťčlennej rodine. Matka bola alkoholička, sama nevidela iný zmysel života. K tomu sa mala starať o svojich päť detí. „Každé dieťa mala s iným mužom. Nezvládala to. Na to sme ale boli my, aby sme im teda dali to, čo doma nenachádzali.“ Podobne na tom boli i deti v detskom domove. Jozef sa snažil – tak ako sa na dobrého Hradišťana patrí – podučiť ich v hre na dychové nástroje. Napokon odohrali aj koncert, ale dochádzať autobusom do detského domova nebolo med lízať. „Autobus tam nemal žiaden cestovný poriadok. Nevedel som kedy príde, odíde a pri mínus 50 stupňov nebolo jednoduché čakať na zástavke.“
Najčastejšie sa Jozef zdržoval práve v meste Jakutsk, ale zažil na vlastnej koži aj tajgu. Duchovné cvičenia uprostred nedotknutej prírody pomohli oslobodiť sa od ťaživej sociálnej biedy, ale ani v prírode mu nebolo všetko jedno. Pri teplote mínus tri stupne spali vo vojenských vakoch a na hygienu využívali potok. „Trvalo to týždeň, druhý by som si už nevedel predstaviť,“ hovorí so smiechom. Tajga, ktorá môže mať aj rozlohu ako tri Slovenská, býva ja nebezpečná. „Radili nám: Všade choďte, len do tajgy nie. Keď stratíte orientáciu, buď vás zožerie divá zver alebo zamrznete!“

To, čo je vo mne dobré
Jozefovi sa podarilo nadviazať kontakty s ľuďmi, ktorí sú vzdialení nášmu európskemu spôsobu života, ale napodiv spoznal aj s inými misionármi priamo zo Slovenska, ba priam až v Jakutsku zistili, že doma ich delí len niekoľko desiatok kilometrov. Dodnes chodia do Hradišťa listy na meno Josiph Gregor. Odišiel tisícky kilometrov od domova, aby podľa vlastných slov dal ľuďom nádej. „Nikdy som nešiel na misijnú cestu z túžby po dobrodružstve, prvoradé je odovzdať čosi ostatným. Tam potrebovali nádej. Snažli sme sa tam odovzdať ľuďom to, čo sme my dostali doma. Odovzdal som im aj vieru a ďakujem rodičom, že ma tak vychovali.“

Autor: ab

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na My Topoľčany

Komerčné články

  1. Nová hala v Istropolise zaplní chýbajúce miesto na mape kultúry
  2. Koniec nálepkovaniu a predsudkom medzi kolegami u tohto predajcu
  3. Roman Kukumberg ml.: Online hejty vedia bolieť viac ako bodyček
  4. Ako sa z firmy na výrobu krbov stal líder v robotike?
  5. Dobrovoľníci, prihláste sa na Týždeň dobrovoľníctva
  6. PLANEO otvára v máji 9 predajní. Má to zmysel v dobe digitálu?
  7. Green Corner: zelené bývanie blízko centra s prvou splátkou 10 %
  8. Bývajte v centre Košíc – 18 bytov v boutique residence Huštáky
  1. Jednoduché farebné premeny do bytu aj záhrady
  2. Pokoj, výhľady a dobrá kuchyňa? Vyberáme desať hotelov na Ischii
  3. Zlatý sen vo vzduchu
  4. Sapara a Nagy povzbudzovali malých futbalistov a futbalistky
  5. Nová hala v Istropolise zaplní chýbajúce miesto na mape kultúry
  6. Pozvánka, ktorá sa neodmieta: oslávte 25 rokov s Kauflandom
  7. Kaufland oslavuje 25 rokov a tvorí pilier slovenskej ekonomiky
  8. Bankroty a miliardové dlhy. Úspešný Trump je ilúzia
  1. Ako sa z firmy na výrobu krbov stal líder v robotike? 8 144
  2. Bývajte v centre Košíc – 18 bytov v boutique residence Huštáky 5 756
  3. Roman Kukumberg ml.: Online hejty vedia bolieť viac ako bodyček 5 635
  4. PLANEO otvára v máji 9 predajní. Má to zmysel v dobe digitálu? 5 630
  5. Pokoj, výhľady a dobrá kuchyňa? Vyberáme desať hotelov na Ischii 4 687
  6. Nová hala v Istropolise zaplní chýbajúce miesto na mape kultúry 3 081
  7. Bankroty a miliardové dlhy. Úspešný Trump je ilúzia 2 909
  8. Slováci posielajú na MS mladíkov. Kedy hrajú a kde ich sledovať? 2 227
  1. Martin Šuraba: Chlapec, ktorý stratil zápalky XXVI
  2. Jozef Pivarník: Dánsko a Slovensko: Dve Európy, dva svety spokojnosti
  3. Miloš Majšík: 500. výročie prvej písomnej zmienky o obci Papradno
  4. Miroslav Daniš: Historický úspech súdruha precedu
  5. Tadeáš Ďurica: Igor sa vracia
  6. Naďa Serafínová: Kto je Sulíkov syn a prečo obťažuje ľudí.
  7. Ivan Čáni: Dokáže NR SR prijať uznesenie odsudzujúce cestu Roberta Fica do Moskvy?
  8. Júlia Piraňa Mikolášiková: Nazvali po ňom policajnú akciu, viac ako 20 rokov pôsobil v zločineckej skupine, priznal sa k násilným činom. Ostal bez trestu
  1. Ivan Čáni: 9. máj 2025 – najhanebneší deň v dejinách Slovenska. 38 613
  2. Ivan Mlynár: Odpoveď Michalovi Šimečkovi na otázku, ktorú o Ficovi zrejme nikdy nepoloží 24 028
  3. Radko Mačuha: Šimečka má niečo, čo už Fico nikdy nebude mať? 20 615
  4. Teodor Pasternák: NAY už nie je „naj“ 13 110
  5. Vlado Jakubkovič: Vypískaný mr. Rudo a prezident mieru. 9 671
  6. Rastislav Puchala: Výzva od Ficina prijatá 8 512
  7. Ján Chomík: Liek na nespavosť 8 059
  8. Miroslav Galovič: Marečku, mohol si ostať legendou... (Mikroblog No 20) 7 098
  1. Věra Tepličková: Cesta slovenského Sizyfa do Moskvy alebo Nie je pre cholerika nič horšie, ako nemať možnosť ísť vyššie
  2. Roman Kebísek: Oslobodzujúci efekt Gauguinovej „lekcie maľovania“ na veko drevenej krabice
  3. Anna Brawne: Pridrahý Robert, najlepšia trasa z "Matičky Rusi" by bola cez Bermudy
  4. Marcel Rebro: Fico má strach z Ukrajiny, preto sa klania Putinovi
  5. Radko Mačuha: Fico ide na oslavu začiatku 3 svetovej vojny.
  6. Tupou Ceruzou: Dobre bude
  7. Post Bellum SK: Hlasy pamätníkov: Nedopusťme návrat vojny!
  8. Radko Mačuha: Hanba, uniklo ďalšie video Šimečkovej ženy.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Martin Šuraba: Chlapec, ktorý stratil zápalky XXVI
  2. Jozef Pivarník: Dánsko a Slovensko: Dve Európy, dva svety spokojnosti
  3. Miloš Majšík: 500. výročie prvej písomnej zmienky o obci Papradno
  4. Miroslav Daniš: Historický úspech súdruha precedu
  5. Tadeáš Ďurica: Igor sa vracia
  6. Naďa Serafínová: Kto je Sulíkov syn a prečo obťažuje ľudí.
  7. Ivan Čáni: Dokáže NR SR prijať uznesenie odsudzujúce cestu Roberta Fica do Moskvy?
  8. Júlia Piraňa Mikolášiková: Nazvali po ňom policajnú akciu, viac ako 20 rokov pôsobil v zločineckej skupine, priznal sa k násilným činom. Ostal bez trestu
  1. Ivan Čáni: 9. máj 2025 – najhanebneší deň v dejinách Slovenska. 38 613
  2. Ivan Mlynár: Odpoveď Michalovi Šimečkovi na otázku, ktorú o Ficovi zrejme nikdy nepoloží 24 028
  3. Radko Mačuha: Šimečka má niečo, čo už Fico nikdy nebude mať? 20 615
  4. Teodor Pasternák: NAY už nie je „naj“ 13 110
  5. Vlado Jakubkovič: Vypískaný mr. Rudo a prezident mieru. 9 671
  6. Rastislav Puchala: Výzva od Ficina prijatá 8 512
  7. Ján Chomík: Liek na nespavosť 8 059
  8. Miroslav Galovič: Marečku, mohol si ostať legendou... (Mikroblog No 20) 7 098
  1. Věra Tepličková: Cesta slovenského Sizyfa do Moskvy alebo Nie je pre cholerika nič horšie, ako nemať možnosť ísť vyššie
  2. Roman Kebísek: Oslobodzujúci efekt Gauguinovej „lekcie maľovania“ na veko drevenej krabice
  3. Anna Brawne: Pridrahý Robert, najlepšia trasa z "Matičky Rusi" by bola cez Bermudy
  4. Marcel Rebro: Fico má strach z Ukrajiny, preto sa klania Putinovi
  5. Radko Mačuha: Fico ide na oslavu začiatku 3 svetovej vojny.
  6. Tupou Ceruzou: Dobre bude
  7. Post Bellum SK: Hlasy pamätníkov: Nedopusťme návrat vojny!
  8. Radko Mačuha: Hanba, uniklo ďalšie video Šimečkovej ženy.

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu