Nedeľa, 24. január, 2021 | Meniny má TimotejKrížovkyKrížovky

Na Sibíri vyzeral ako Leví kráľ

V uplynulých dňoch sme zažívali treskúcu zimu, ktorú sme aj na stránkach našich novín pomenovali, že bola ako v ruskom filme. O skutočných teplotách a podmienkach v Rusku, a zvlášť na Sibíri, však väčšina z nás má iba matné tušenie, ktoré sa opiera o roma

ntické obrázky z filmov. Zasnežená tajga, ľudia od hlavy po päty v kožušinách, a predsa sa vezú v saniach. A možno ešte jeden obrázok, železnica a po nej si to v pokojnom tempe šinie rušeň. To transibírska magistrála pretína nedotknutú a krutú prírodu. Na vlastnej koži to zažil laický misionár Jozef Gregor z Hradišťa. A k tomu ešte omnoho viac. Tak to už býva, keď niekto odíde na druhý koniec sveta a nehľadá plánované dobrodružstvo.
Misijná cesta, nie vyhnanstvo
Do východnej časti Ruskej federácie, na Sibír, sa dostal Jozef vlastne jednoducho – cez inzerát. Zareagoval na výzvy spoločnosti seleziánov don Bosca a bol pripravený šíriť vieru kdekoľvek. Práve vtedy sa ukázala akútna potreba na Sibíri. Štyria ďalší Slováci odišli s ním.
Ešte predtým sa pol roka pripravovali na svoje pôsobenie. Vyhliadky pre šíriteľov božieho slova neboli najružovejšie. V autonómnej oblasti Ruskej federácie – Republike Sacha Jakutia žije podľa oficiálnych štatistík iba päť percent kresťanov. K tomu ešte ťaživá sociálna situácia a fakt, že ide vlastne už o ázijskú časť Ruska. Vlastne, misijná činnosť je práve o prekonávaní takýchto prekážok.
„Jožo, čo si sa zbláznil, keď ideš na Sibír? Čo ideš do vyhnanstva?“ doberali si ho kamaráti. Jozef však mal jasný cieľ a ako hovorí s božou pomocou, sa vydal za jeho napĺňaním. Na Sibíri v meste Jakutsk prežil desať mesiacov.
Už cesta z Bratislavy do Jakutska trvala aj s prestupmi 14 hodín. „Naši predstavení nám dali radu, aby sme sa pred každým letom ruskou spoločnosťou radšej vyspovedali,“ spomína už so smiechom. Všetko jedno mu ale iste nebolo, keď pilot hlásil chybu riadenia. „Dostali sme sa do turbulencie a o päť minút hovorili, že išlo o poruchu na riadení.“ Vykúpením bolo zosadnutie lietadla na letisko v Jakutsku. Hoci bol august, počasie bolo už jasne jesenné. A tie najsurovejšie poveternostné podmienky na Jozefa iba čakali.

Skryť Vypnúť reklamu

Ortuť stále klesá
„Zima prichádza v polovici septembra, začína primŕzať. Od polovice októbra už teplota rapídne klesá,“ hovoria Jozefove skúsenosti. Človek sa ani nenazdá a už prežíva 72 dní bez východu Slnka. Najnižšie teplota, ktorú zažil, či skôr mohol pocítiť cez pohľad na teplomer, bolo mínus 55 stupňov Celzia. Takto oslávil Silvestra.
„Základom je vhodné oblečenie. Napríklad naše slovenské topánky vydržali asi tak do mínus dvadsať, potom sme nosili špeciálne sibírske topánky umty. Sú podobné filcovým papučiam, ktoré u nás nosia staré babky. Mali sme aj špeciálne čapice. Vyzeral som v nej ako Leví kráľ,“ vysvetľuje Jozef. Pri pohľade na fotku je všetko jasné. Huňatá kožušinová čapica je hojnou okrasou hlavy, takmer sa ani nedá spoznať jej majiteľ.
Našťastie, misijná činnosť sa často vykonávala v interiéri. Seleziáni mali k dispozícii telocvičňu, krajčírsku či stolársku dielňu. Na Slovensku asi nemysliteľná situácia, ale v Jakutsku sa vykurovacie obdobie začalo až keď teplota klesla pod mínus jeden stupeň. „Potom už problémy neboli, ale severnejšie od Jakutska zamrzlo aj plynové potrubie a jedna obec zostala štyri dni bez jeho dodávky. Nám zamrzol iba vodovod, ale to sa dalo zvládnuť.“
Počasie bolo nevyspytateľné, prechod z vonka do interiéru mohol znamenať aj zmenu sedemdesiatich čísel z teplomeru. Jozefovi sa podarilo prísť takmer až k omrzline. „Vracal som sa z nákupu a ako som niesol tašku, necítil som, že by ma oziabala ruka. Keď som prišiel do bytu, hrozne ma začala štípať. Kamarát už mal skúsenosti a vysvetlil, že to je od zimy. Nejako som ju aj zohrial, ale strašne ma bolela. A napokon, keď som vyváral cestoviny, obaril som si ju horúcou vodou. To bol kontrast...“ Veru, nič čo by ktokoľvek túžil skúsiť.
Jozef však pridá ešte ďalšie hrôzostrašné rozprávanie, ktoré ilustrujú nebezpečnosť omrzlín – hádam až príliš podrobne. „Niet nič horšieho, ako keď omrzne nos. Človek príde potom do teplého bytu a môže mu aj odpadnúť. Treba sa poriadne ovinúť šálom. Dokonca nám hovorili, že nám dajú ako ochranu nosa rozrezanú pingpongovú loptičku.„

Skryť Vypnúť reklamu

Zima, mráz a
samozrejme kožuch
Situácia na Sibíri nie je jednoduchá a reč nie je len o počasí. Nie nadarmo ide o misijnú lokalitu. Ťaživé bremeno chudoby odtŕha od seba rodiny. Jedinou útechou a liekom na všetko je pre nich alkohol. Štatistiky hovoria, že až 60 percent dospelých žien a 90 percent dospelých mužov v Sibírskej republike je závislých od alkoholu. Napriek všetkému, do sibírskej zimy sa hodí parádny kožuch. „Akokoľvek sú biedni, musia mať krásny kožuch. U nás môže vyjsť aj na 16 tisíc. Potrpia si na to, aj keď nemajú čo jesť.“
Bieda v tejto oblasti je priam hmatateľná. Nie je to iba obyčajné slovo. Jozefove skúsenosti hovoria samé za seba. „Chodil k nám jeden dvanásťročný chlapec miništrovať. Z času na čas sme ho pozvali na večeru. Pri jednej príležitosti som sa ho spýtal, kedy naposledy jedol. So slzami v očiach povedal, že pred troma dňami.“
Misionári sa snažili nadviazať priateľský kontakt s mladými aj s rodičmi cez záujmovú činnosť. „Keď už vzniklo medzi nami priateľstvo, môže dôjsť aj k vážnejšiemu rozhovoru o viere.“ Spočiatku však fungovala aj jazyková bariéra. Päť dní po prílete sa dostal Jozef na vrátnicu a bol v úzkych. Vybavovať telefonáty a požiadavky v ruštine? To chcelo len poriadne hrubý ruský slovník. Po desiatich mesiacoch gavaril ako rodný Rus. „Potom mi mohli už dať aj ruské občianstvo,“ hovorí sebavedome, ale so smiechom.

Skryť Vypnúť reklamu

Krutá príroda, krutá spoločnosť
Alkoholizmus je tvrdou skutočnosťou a dokazuje ho ďalšie Jozefove rozprávanie. Keď už dokázal poriadne komunikovať, snažil sa pomôcť šesťčlennej rodine. Matka bola alkoholička, sama nevidela iný zmysel života. K tomu sa mala starať o svojich päť detí. „Každé dieťa mala s iným mužom. Nezvládala to. Na to sme ale boli my, aby sme im teda dali to, čo doma nenachádzali.“ Podobne na tom boli i deti v detskom domove. Jozef sa snažil – tak ako sa na dobrého Hradišťana patrí – podučiť ich v hre na dychové nástroje. Napokon odohrali aj koncert, ale dochádzať autobusom do detského domova nebolo med lízať. „Autobus tam nemal žiaden cestovný poriadok. Nevedel som kedy príde, odíde a pri mínus 50 stupňov nebolo jednoduché čakať na zástavke.“
Najčastejšie sa Jozef zdržoval práve v meste Jakutsk, ale zažil na vlastnej koži aj tajgu. Duchovné cvičenia uprostred nedotknutej prírody pomohli oslobodiť sa od ťaživej sociálnej biedy, ale ani v prírode mu nebolo všetko jedno. Pri teplote mínus tri stupne spali vo vojenských vakoch a na hygienu využívali potok. „Trvalo to týždeň, druhý by som si už nevedel predstaviť,“ hovorí so smiechom. Tajga, ktorá môže mať aj rozlohu ako tri Slovenská, býva ja nebezpečná. „Radili nám: Všade choďte, len do tajgy nie. Keď stratíte orientáciu, buď vás zožerie divá zver alebo zamrznete!“

To, čo je vo mne dobré
Jozefovi sa podarilo nadviazať kontakty s ľuďmi, ktorí sú vzdialení nášmu európskemu spôsobu života, ale napodiv spoznal aj s inými misionármi priamo zo Slovenska, ba priam až v Jakutsku zistili, že doma ich delí len niekoľko desiatok kilometrov. Dodnes chodia do Hradišťa listy na meno Josiph Gregor. Odišiel tisícky kilometrov od domova, aby podľa vlastných slov dal ľuďom nádej. „Nikdy som nešiel na misijnú cestu z túžby po dobrodružstve, prvoradé je odovzdať čosi ostatným. Tam potrebovali nádej. Snažli sme sa tam odovzdať ľuďom to, čo sme my dostali doma. Odovzdal som im aj vieru a ďakujem rodičom, že ma tak vychovali.“

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  2. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  3. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  4. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  5. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  6. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  7. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  8. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  9. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  1. Operatívny lízing zmierni dopady krízy na váš biznis
  2. Stravné pre živnostníkov teraz najvýhodnejšie
  3. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  4. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  5. Hygge ako životný štýl
  6. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  7. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  8. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  9. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  10. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 41 451
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 39 321
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 12 759
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 9 827
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 9 131
  6. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 9 120
  7. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 449
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 276
  9. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 098
  10. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 991
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Topoľčany a Partizánske - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Topoľčany

Od 1. januára 2021 je novým prepravcom mestskej autobusovej dopravy v Topoľčanoch spoločnosť Freibus SLOVAKIA s.r.o. Občanov a návštevníkov tak čaká modernejšie, jednoduchšie a komfortnejšie cestovanie.

48m
Geraldina Apponnyi bola jediná európska kráľovná s americkým pôvodom. Jej matka bola dcéra amerického diplomata. Podľa genealógov bol americký prezident Nixon jej vzdialený bratanec.

Uplynuli už desiatky rokov, čo sa po chodbách Oponického kaštieľa prechádzala budúca albánska kráľovná Geraldina Apponyi. Aj napriek neúprosnému času je tu dodnes cítiť jej odkaz a prítomnosť.

8 h
V piatok sa aj vďaka online registrácii veľké rady pred odberovými miestami netvorili.

Skríningové testovanie prebieha už od pondelka a bude trvať do 27. januára. V sobotu a v nedeľu sa do testovania zapoja aj takmer všetky obce v okrese Topoľčany.

23. jan
Ilustračné foto.

Najhoršie je zatiaľ do piatka 22. 1. na tom okres Partizánske.

23. jan

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Polícia prenasledovala auto z Oravy až na Liptov. Komjatnou už vodič neprešiel.

23. jan

Pozitivita je zatiaľ nízka.

21 h

Na Kysuciach pokračuje celoplošné testovanie.

21 h

Policajné sirény vystrašili Dolnokubínčanov i vodičov na ceste Brestovou.

24 h

Už ste čítali?