Topoľčianski mestskí poslanci odmietli mimosúdne riešenie

kčným charakterom, ktorého vlastníkom je mesto Topoľčany, ktorý má podľa § 29a ods. 1. zákona č. 182/1993 Z. z. povinnosť do dvoch rokov od podania žiadosti o odkúpenie bytu, previesť byty do vlastníctva navrhovateľov“.
Nájomníci požiadali o predaj bytov do ich vlastníctva 23. februára 2004, čiže v týchto dňoch uplynula „čakacia“ lehota, vďaka čomu sa nájomníci a navrhovatelia v súdnom spore „môžu domáhať, aby súd rozsudkom nahradil vyhlásenie odporcu (MsÚ v Topoľčanoch, poznámka vš) o prevode vlastníctva bytov .... podľa pripojenej zmluvy, ktorá sa stane súčasťou rozsudku v zmysle §161 Občianskeho súdneho poriadku...“
Súd zároveň vo svojom rozsudku oznámil uchádzačom o kúpu bytu, že návrh podali predčasne - pred uplatnením dvojročnej lehoty - teda bol vlastne bezpredmetný. Citované vety z rozsudku však znamenajú, že nájomcovia sa už priblížili na dosah k výsledku svojho úsilia.
Na základe tohto rozsudku - z 12. mája 2005 - navrhli nájomníci mestskému zastupiteľstvu mimosúdne riešenie kauzy, vzali späť žalobu, avšak poslanci MsZ na svojom februárovom rokovaní mimosúdnu dohodu odmietli a naopak, schválili uznesenie, podľa ktorého povinnosť uloženú zákonom - previesť vlastníctvo bytu na terajšieho nájomcu - rozšírili, resp. podmienili jej plnenie právoplatným rozhodnutím súdu. „Týmto rozhodnutím vytvorili stav, podľa ktorého vznikla skupina osôb, ktorá sa môže domôcť svojich práv iba rozhodnutím súdu a skupinu osôb, ktorých práva sa rešpektujú a dodržiavajú v zákonnej lehote aj bez rozhodnutia súdu,“ upozorňuje jeden zo skupiny navrhovateľov Vlastimil Podoba.
Poslanci nebrali do úvahy ani stanovisko Generálnej prokuratúry SR, podľa ktorého aj obyvatelia bývajúci v tzv. „meštianskych domoch“ majú rovnaké právo na kúpu obecného bytu, ako majú iní občania bývajúci „bytových domoch“.
Ak mesto nemalo v úmysle uvedené byty predať, boli by muselo vo svojom všeobecne záväznom nariadení vyčleniť objekt do začiatku júna 1998 z okruhu predávaných.
„Týmto vyčlenením by sme nemali zo zákona nárok na odkúpenie daných bytov,“ hovorí Vlastimil Podoba zastupujúci navrhovateľov v spore. „Predstavitelia mesta od začiatku zdôrazňovali, že ide o nadštandardné byty, ale už zabudli informovať verejnosť o nutnosti ďalšej opravy zle urobenej rekonštrukcie v sume takmer 6 miliónov korún z peňazí občanov. Z našej strany bol a je záujem o mimosúdne riešenie sporu v súlade so zákonom. Mesto to však vždy odmietlo. Niekto si tu na úkor zákonných práv a Ústavy SR obyvateľov bytov v dome č. 30/33 snaží riešiť svoju neschopnosť,“ tvrdí pán Podoba.
Na februárovom rokovaní MsZ v Topoľčanoch sa k problematike predaja - nepredaja bytov vyjadrovala aj vedúca právneho odboru, ktorá však nechcela vysloviť svoje právne stanovisko s odôvodnením, že ho má pripravené pre súdne pojednávanie. „Niekto tu má zjavne strach povedať pravdu, ale potom ma zaujíma, za čo sa platí príslušná úradníčka sumou 27 830 Sk mesačne,“ argumentuje V. Podoba, „treba sa spýtať predstaviteľov mesta, koľko súdnych sporov v tejto kauze už prehrali.“