nová, Jana Schwarzová a Libuša Ivanová, ktorá ako hráčka odišla do najvyššej rakúskej súťaže Fünfhaus Viedeň, ktorý skončil po jesennej časti súťaže na 4. mieste. O jeseni v tomto oddiele o súčasnosti a jeho perspektívach sme sa porozprávali s Ivanom Ivanovom.
S akými cieľmi a s akým kádrom išli do súťaže ženy?
V našej najvyššej národnej súťaži bol náš cieľ skončiť do piateho miesta. Odišla síce Libuša Ivanová, ale káder družstva bol takmer taký istý ako na konci vlaňajšej súťaže. V jesennej časti súťaže nás prenasledovali zranenia, choroby a niektoré hráčky mali aj študijné povinnosti, z čoho pramenil aj menší menší počet hráčok na našej lavičke.
Vaše ženy sú po jesennej časti súťaže v desaťčlennej tabuľke na 9. mieste so šiestimi bodmi, ale rovnaký počet bodov majú aj družstvá na 7. a 8. mieste. Body ste získali pri domácich víťazstvách so Zlatnou na Ostrove, Čadcou a s Novými Zámkami. Bolo to tak akurát alebo málo?
Určite to nebolo veľa, ale ani veľmi málo. Zo začiatku po letnej príprave sme aj pri prehrách hrali vyrovnanejšie zápasy. Neskôr už prišli výpadky v trénovanosti a s pribúdajúcimi zápasmi išla výkonnosť dole. Tréningová morálka niektorých hráčok nezodpovedala úrovni tejto súťaže. Vonku sa dá ťažko presadiť. Najbližšie sme mali k víťazstvu v Banskej Bystrici, kde sme vyhrávali o šesť gólov. Uspieť sme mohli aj v Púchove, kde však pre zranenie hráčok musela do poľa nastúpiť naša náhradná brankárka. Od tohto zápasu sa dievčatá neskoncentrovali a menej trénovali. Prejavila sa aj herná nedisciplinovanosť a v niektorých zápasoch nás súperi deklasovali.
Ako hodnotíte výsledky a umiestnenia ostatných družstiev?
Mladšie dorastenky skončili v II. dorasteneckej lige v skupine B na 2. mieste. Do súťaže sme ich prihlásili hlavne preto, aby talentované mohli hrať aj za ženy a tie ostatné hrali kvalitnú súťaž. Tie staršie svoju príležitosť nevyužili a za dorastenky hrali aj staršie žiačky, čo bolo pre nich pozitívne, pretože hrali so staršími kvalitnejšími súperkami. Staršie žiačky mali vysoké ambície a mohli byť vyššie ako na 4. mieste v majstrovstvách kraja. Tri hráčky s brankárkou nečakane s hádzanou skončili. V týchto vekových kategóriách bola dosť veľká rotácia hráčok. Aj za staršie žiačky hrali mladšie, ktoré skončili vo svojej súťaži na 6. mieste. Školské športové strediská (ŠŠS) hrajú svoj štandard v štvorčlenných skupinách. ŠŠS pri ZŠ na Škultétyho ulici vedieme ako prípravku a ŠŠS na Gogoľovej ulici ako mladšie žiačky.
Ako prebiehala a prebieha vaša zimná príprava?
Je jedna z najslabších v histórii klubu bez prípravných zápasov. Trikrát týždenne trénujeme v telocvični a raz v posilňovni. V kolektíve žien počítame so všetkými hráčkami, ktoré hrali na jeseň a družstvo by sme chceli posilniť dvoma – tromi ďalšími. Mladé hráčky vo veku 16 –17 rokov sa tejto príležitosti nechopili a túto šancu si nevážili.
Čo vás v klube najviac ťaží?
Finančné problémy pretrvávajú stále a sú najťaživejšie, pretože ohrozujú existenciu klubu. Väčšine súčasných mladých dievčat chýba cieľavedomosť a pevná vôľa. Oveľa viac im hovorí pohodlnosť ako cesta bojovnosti. Rodičia dievčat v ich staršom veku často nepodporujú snahu trénerov, aby v hádzanej vydržali a snažili sa prekonávať prekážky. Dosť často sa dievčatá nezdravo ovplyvňujú. V niektorých prípadoch mali rodičia vo svojich deťoch vidiny, keď z nášho klubu odišli, ale ich talent sa nerozvíjal. Mrzí nás aj to, že súčasný prestupový poriadok umožňuje, že aj hráčky vo veľmi mladom veku môžu z klubu kedykoľvek odísť bez toho, aby sa táto situácia nejako zmysluplne riešila.
Plánujete nejako podporovať hádzanárske aktivity mladých dievčat?
Chceli by sme vytvoriť topoľčiansku školskú ligu v hádzanej. Bude to súťaž medzi všetkými základnými, ale aj strednými školami v Topoľčanoch o hodnotné športové ceny. Nebude to nákladné na dopravu a bude to dobrá konfrontácia s podporovaním súťaživosti.
Už tento víkend pokračuje I. liga žien, keď sa Topoľčany predstavia na palubovke v Čadci.
