Aj silné právnické osobnosti majú slabé chvíľky

rávnikoch a ich chlebíku, ktorú sme „hodili“ s vedúcou odboru právneho, informačných služieb a vnútornej správy Mestského úradu v Topoľčanoch Nadeždou Ševcovou.
Akú máte v mestskom úrade náplň práce?
- Právny odbor má dve oddelenia – majetkovo-právne a evidencie obyvateľstva a oddelenie zmluvných vzťahov a vnútornej správy, kde patria ešte dva referáty – bezpečnosti a zdravia pri práci a informačných služieb (voľby, referendá). Spolu tu pracuje 21 zamestnancov a ja som vo funkcii vedúcej odboru od marca minulého roka. Okrem mňa máme ďalšie dve právničky, pretože právnici, ktorí tu pracovali do schválenia novej organizačnej štruktúry, nepostačovali.
Koľko ste už právničkou?
- Štúdium som ukončila v roku 1983. Pracovala som v samospráve, v štátnej správe, mala som päť rokov otvorenú advokátsku kanceláriu a nakoniec som sa vrátila naspäť do samosprávy.
Takže s právnickou praxou máte bohaté skúsenosti. Stáva sa aj napriek tomu, že vás niečo pri pojednávaniach dokáže zaskočiť?
- Stane sa to, aj keď sa snažíte spis poriadne naštudovať a snažiť sa vnímať aj pohľad druhej strany. Vždy rozmýšľam, čím môže protistrana argumentovať. Vždy sa snažím z takýchto situácií „vymotať“ nejakými právnymi formuláciami alebo sa ešte dá vyjadriť dodatočne písomnou formou, pokiaľ prípad nie je právoplatne ukončený.
Mali ste aj taký prípad, o úspechu ktorého ste zapochybovali? Ktoré prípady majú právnici najradšej?
- Vždy si každý prípad poriadne preštudujem a keď vidím, že nie je šanca na úspech, nezoberiem ho s tým, že na to klienta upozorním. Zoberiem ho iba vtedy, keď klient na tom trvá aj napriek môjmu upozorneniu, ale väčšinou si ľudia dajú poradiť. Samozrejme, každý právnik rád privíta jednoznačné prípady (obchodné spory, záležitosti pohľadávok, exekučných konaní a podobne). Výhra na súde je istá a právnik si tak robí u klientov dobré meno. Uvedené však platí iba pre oblasť advokátskej praxe, v podmienkach samosprávy však nemôžem rozhodovať o tom, či nejaký spor prijmem alebo nie.
Súdne spory sú vážnou záležitosťou. Tam asi veľa dôvodov na úsmev nie je. Je tak?
- Presne. Úsmevy na pojednávaniach sa nezvyknú vyskytovať, lebo väčšinou ide o vážne spory. Skôr ide o tvrdý boj obhájiť si svoj názor a presvedčiť sudcu, že práve ten váš je správny, keďže sudca môže určiť iba jedného víťaza. Takže súdne pojednávania sú vyslovene o vážnych veciach, tvrdých argumentoch, vydokladovaní v papierovej forme a paragrafoch. Tam ide úsmev naozaj bokom.
Ktorý váš prípad sa ťahal na súde najdlhšie?
- Dlho sa ťahajú obchodné spory. Niekedy to trvá tri až štyri roky. Pracovné spory idú rýchlo, s tými mám dobré skúsenosti. Veľmi často sa v sporoch odročuje, a preto trvajú tak dlho. V tomto prípade pomohla úprava zákona, napríklad čo sa týka registrácie spoločností v obchodnom registri, lebo to bol beh na dlhé trate a teraz máte všetko, čo potrebujete, vybavené za týždeň. Aby sa nevyskytovali prieťahy v súdnych konaniach, mali by sa strany, ktoré idú do sporu, zúčastňovať na pojednávaniach. Niektoré kauzy sú totiž veľmi nepríjemné a sama si niekedy želám, aby sa čo najskôr skončili. Čo sa týka pôsobenia na mestskom úrade- sme účastníkom sporu od roku 2000 a pravdepodobne nebude ukončený ani tento rok.
Vráťme sa k vašej funkcii vedúcej právneho odboru. Čo ste od marca v súvislosti s mestom riešili?
- Od môjho nástupu som sa zamerala najmä na stabilizáciu odboru, lebo tu nebol zavedený žiadny režim – každý robil všetko a vznikali rôzne nedorozumenia. Preto sme zamestnancom určili presnú náplň práce, takže v súčasnosti má každé oddelenie svoju príslušnú agendu, za ktorú zodpovedá.
Čo je na tejto práci najťažšie?
- Nie vždy môžete verejne povedať všetko, hlavne v háklivých súdnych sporoch, ktoré ešte nie sú ukončené. Vtedy musíme byť sami opatrní vo výrokoch, čo niekedy vedie k nepochopeniu a nedôvere. Práca právnika na MsÚ je ťažká aj z hľadiska veľmi širokej odbornej problematiky a orientácie v spleti nejednoznačných právnych predpisov.
Pre každého právnika je asi najväčším zadosťučinením vyhratý súdny spor...
- Samozrejme, to vám dáva pocit, že sa uberáte správnym smerom, že výklad, ktorý ste si pripravili, bol správny a určite rastiete, aj čo sa skúseností týka. S každým vyhratým sporom stúpate tiež v očiach ľudí, že dokážete obhájiť ich záujmy. Právnici právneho odboru mestského úradu to majú ťažšie, pretože súdy sa na nás pozerajú ako na úrad a ten by právo mal poznať a dodržiavať ho, čo je aj podľa mňa správne. Preto sa snažíme upozorňovať vedúcich odborov, aby každá písomnosť, ktorá od nás odchádza, mala právnu formu a úroveň, lebo ňou reprezentujeme úrad. V neposlednom rade aj z toho dôvodu, že za všetko, čo dajú úradníci na papier, si aj zodpovedajú. Samospráva je v súčasnosti pod drobnohľadom obyvateľov, a to si tiež musí každý zo zamestnancov uvedomiť.
Právnici by mali byť silné osobnosti. Kedy majú silné osobnosti slabé chvíľky?
- Máme slabé chvíľky, určite. Pred každým pojednávaním zažívam stres, nervozitu z výsledku, či materiál, ktorý som si pripravila, je dostačujúci a správny, ako ho sudca posúdi a podobne. Napätie zažívam aj pred zasadnutiami MsZ, keď predkladám vážnejší materiál a očakávam reakcie poslancov a ich otázky. Vtedy sa sama seba pýtam, či im budem vedieť dostatočne odpovedať, aby ma správne pochopili. V niektorých prípadoch ide niekedy až o pocit bezmocnosti, hlavne, keď sa dostanete do stavu, že nemôžete priebeh veci ovplyvniť. Takéto pocity však zažíva väčšina právnikov.