Čiernobiele spomienky jednej rodiny

ila desiatky albumov akýchsi mini kroník, mapujúcich históriu nielen vlastnej rodiny. S úsmevom na tvári, s iskrou v očiach a najmä s veľkým záujmom rozpráva o tom, že na začiatku dnes už úhľadne zatriedené fotografie tvorili len hŕbu čiernobielych a farebných spomienok.
„Pochádzam z veľmi veľkej rodiny, ktorú tvorí niekoľko bratrancov a sesterníc. A ako to už v živote chodí, jedny sa povydávali, druhí oženili, a tak sa naša rodina ešte viac rozrástla. Stretávali sme sa najmä u nás doma a každý so sebou priniesol fotografie svojich ratolestí. Tak sa postupne nazbierala celá hromada obrázkov, ktoré som si vždy veľmi rada prezerala. Myšlienka roztriediť a zoradiť ich prišla počas obdobia mojej materskej dovolenky,“ prezrádza matka dvanásťročnej dcéry Márie. „Rozmýšľala som, ako fotografie čo najprehľadnejšie a najšetrnejšie pozakladať. Klasické albumy, do ktorých sa fotografie lepia, sú nepraktické. Rozhodla som sa preto pre papierové šanony.“ A tak pred nami na stole ležia desiatky rôznofarebných obalov, ktoré v priehľadných euroobaloch ukrývajú kus histórie nejednej rodiny.
V tých ďalších sú v časovom slede (každý album zahŕňa celých desať rokov) uložené svadobné fotografie spolu so svadobnými oznámeniami, na ktorých sa usmievajú šťastní novomanželia – príbuzní, známi a priatelia rodiny Mačekovej. „Odvtedy, ako som sa začala venovať zbieraniu fotografií, menia sa návštevy mojej rodiny u príbuzných na úsilie získať nové fotografie do zbierky,“ hovorí s úsmevom Marta Mačeková. „Priatelia si už časom na to zvykli, horšie je to s manželom.“ Ten s jemnou iróniou v hlase tvrdí, že len vďaka jeho ohľaduplnosti a ústretovosti celá zbierka, a teda aj manželkina záľuba, existuje. Inak vraj nemá proti koníčku svojej panej žiadne výhrady, no netají sa tým, že by ho oveľa viac potešila skutočnosť, keby sa našiel niekto, kto by túto zbierku vymenil za finančný obnos. Fotografie, ktorých má pani Mačeková takmer tisíc, pochádzajú od známych nielen z celého Slovenska, Čiech, ale už dokonca aj z Anglicka. „Zo začiatku, keď ešte u nás nebolo možné získať xeroxovú kópiu, mi fotografie rozmnožoval sused, fotograf. Dnes už nie je problém získané fotografie rozmnožiť aj vo farebnom prevedení, ale je to finančne náročné,“ priznáva pani Marta. Fotografie však zďaleka nie sú jej jedinou záľubou. Vďaka rozprávaniu a dobrej pamäti svojej matky, ale aj svokry, o ktoré sa pani Mačeková stará, si môžeme prezrieť na deviatich stranách rodokmene rodiny Majtánovej (pani Mačeková je rodená Majtánová). S údivom si tak prezeráme papiere s množstvom mien a dátumov, ku ktorým nám naša hostiteľka pridá aj výklad pripomínajúci hodinu dejepisu zo školských čias. Na našu otázku, či sa nenašiel niekto, kto by sa chcel dozvedieť, z akého rodu pochádza a kde korení pôvod jeho mena, pani Mačeková záporne pokrúti hlavou. „Nie, zatiaľ som sa s takou žiadosťou nestretla,“ hovorí matka a jej jediná dcéra otvára dvierka na obývacej stene, a tak prezrádza ďalší koníček svojej mamy - filmy. Presne 120 videokaziet pedantne poukladaných na policiach a k nim niekoľko zošitov s evidenciou českej a slovenskej kinematografie – zoznam odohraných filmov spolu s menom režiséra, kameramana, autora hudby a scenára. Nesmú chýbať mená hercov a dokonca aj presný dátum premiéry filmu. „Najradšej mám českú klasiku režisérov Lipského, Vorlíčka a Menzela. Keď v televízii vysielajú nejaký obľúbený film, komédiu či rozprávku, vždy si ich rada pozriem a, samozrejme, nahrám. Pokazila som už dve videá. Jednoducho nie som technický typ,“ sebakriticky priznáva pani Mačeková, ktorá sa môže pochváliť krásnym rukopisom, ktorý nenájdete v ponuke písma žiadneho počítačového programu. „Záľuba v zbieraní ma sprevádza od útleho detstva. Najskôr to boli servítky, obrázky hercov, no a dnes sú to fotografie, filmy a knihy. Najmä historické. Vždy som túžila pracovať v knižnici alebo v archíve. Mojim nesplneným snom bolo študovať na knihovníckej škole, žiaľ, nebolo jednoduché dostať sa tam,“ povzdychne si vyučená krajčírka. „Nádej vkladám do svojej dcéry, ktorá sa tiež venuje zbieraniu servítkov, aj plagátov hercov, hoci tých amerických.“ Mária Mačeková sa vďaka svojej mame môže pochváliť niekoľkými albumami fotiek, ktoré zachytávajú jej detstvo. Jej mama ju fotografuje pravidelne každý mesiac, už od narodenia. „Na každú fotografiu vždy napíšem dátum a mená ľudí na fotke. Som jednoducho typickým nositeľom znamenia Panna. Každú fotografiu vyhotovím dvakrát – rovnako ako aj albumy pre dcéru. Jeden jej podarujem a druhý si nechám, aby som mohla spomínať,“ hovorí pani Marta, ktorá tvrdí, že jej záľuba v hľadaní a spájaní nitiek dávnej i nedávnej minulosti sa nedala pochopiť naraz. „Všetko to minulé som pochopila až rokmi a plynutím času. Zbieram kúsky z mozaiky dejín našej rodiny nielen pre vlastné potešenie, ale najmä pre tých, ktorí prídu po nás. Jednoducho preto, že človek, ktorý nepozná svoju minulosť, nemôže hľadieť do budúcnosti.“