V rámci neohraničenej slobody priteká do tohto prúdu ďalšia mútna voda klamstva o zrážke moslimov s kresťanmi. Po prebudení nášho mdlého vedomia však s prekvapením zistíme, že kresťanov neprestávajú urážať - napríklad Da Vinciho kódom - tie isté otrávené pramene ako moslimov!
V dnešnej dobe, najmä v rodinách a v krajinách s materiálnym blahobytom, je tu pokušenie zmocniť sa toho, čo materiálnym zazobancom chýba a čo sa ani nedá nikde kúpiť - duchovného bohatstva relatívne chudobných. Pozor, nie prijať, ale rozvrátiť to, čo je tu stáročia a čo dáva jeho nositeľom zmysel ich životu, a tým aj prevahu nad tými, ktorí žijú nezmyselne, lebo im táto idea chýba. Teda všeobecný rozvrat ducha ako zadosťučinenie ich vlastného duchovného hendikepu!
Takýchto slobodne „skartujúcich“ najvyššie hodnoty iných si nemusíme ísť obzerať do Francúzska, Dánska či Talianska. Niečo podobné sa deje i u nás, hoci nie až s takou intelektuálnou rafinovanosťou, ale s obyčajným „kladivom“ primitivizmu. Napríklad slovenská náchylnosť k vulgárnosti porodila bastarda - VyVolených, hodnota časopisov sa meria stupnicou porna v nich, estrády, pesničky sa len tak hemžia šteklením žumpovýtvormi. Naše námestie je vo dne v noci ozvučované ultra- a infrazvukom „hrdinov“, ktorý škodí deťom, každému, kto svoj pôvod neodvodzuje od zvieraťa.
Perverzne chápaná sloboda prinesie i v tomto roku slobodu opilcom slobodne hnojiť múry kostola a jeho okolia. Radnica totiž tretí rok mieni umiestniť Radničnú reštauráciu v tesnej blízkosti kostola, ako ináč, bez sociálneho zariadenia! Počíta s ústretovosťou národa, ktorý si „vecko“ zhlobí vždy tam, kde sa práve nachádza.
Správa „z odvrátenej strany Mesiaca“ hovorí o jednej staršej panej, ktorá dobrovoľne a bezplatne pomáha pri upratovaní a výzdobe . Keď sa začiatkom februára modlila v popoludňajších hodinách v kostole, sadli si za ňu dve asi 15 - 16-ročné dievčatá v bundách s oranžovými pásmi a častovali ju poznámkami ako: bosorka na metle, a tiež novinami po chrbte.
Iná, tiež v dôchodkovom veku, v tom istom čase stretla povyše kasární podarenú dvojicu budúcich matiek, ktoré vedomé si svojej fyzickej prevahy jej v duchu hesla - život je zábava - úspešne triafali zblízka do okuliarov snehovými guľami! Netreba dodávať, že hryzenie takýchto „šteniat“ bolo veľmi bolestivé.
Na malej vzorke nášho malého mesta môžeme vidieť, že v euroregiónoch žijú spolu premiešané dve civilizácie:
1. Ľudia zvyknutí na úctu voči Bohu a blížnemu, obetavo pracujúci i v prospech iných a vyznávajúci večné hodnoty, vďaka ktorým ľudstvo napreduje.
2. Ľudia pohŕdajúci Bohom a blížnym, ľudia, ktorým unikol zmysel života, ľudia, ktorí nič nedokázali, žijú na úkor rodičov a spoločnosti, vysmievajú sa z tých, čo pracujú a snažia sa uraziť ešte aj pozdravom alebo úškrnom. Ďalej sú to ľudia, ktorí po svojom zvolení do verejných funkcií ignorujú verejnú mienku a nechajú sa navigovať kompasom svojho sebectva!
Zrážka medzi týmito dvoma civilizáciami už ticho prebieha. Preto potichu, lebo je to jednostranné atakovanie tichých hlučnými, vulgárnymi zabávačmi, zbohatlíkmi a nositeľmi moci vo všetkých sférach života, raziacich staronové heslo: Pro libertate! Za akú slobodu? Za slobodu urážania? Potvrdzuje sa, že viera je darom, neprístupným mudrákom tohto sveta, lebo keby bola, potom by pochopili, že pre veriacich existujú hodnoty presahujúce okruh ich rodín a vlastného života. Keby pochopili, potom by neurážali.
Autor: Anton KAJAN
