ávislosti. O jej formách a podobách sme sa rozprávali s psychiatrom MUDr. Viktorom Segedom.
„Moderné nelátkové závislosti okrem patologického hráčstva (gamblingu) zatiaľ nie sú priamo zaradené do Medzinárodnej klasifikácie chorôb (ICD 10), hovorí doktor Segeda na úvod, ale ich základné črty sú totožné s bežnými („látkovými“) závislosťami a t. z .impulzívnymi poruchami. Ide o neschopnosť človeka odolávať pokušeniu alebo impulzu vykonávať určitú činnosť, čiže o zníženú kontrolu určitých činností. Pričom samotné takéto konanie zodpovedá vedomému prianiu človeka, čiže je egosyntonné (na rozdiel od obsedantného kontrolovania alebo umývania, ktoré si človek nepraje) “.
Zaujatosť hazardnou hrou, neustálym telefonovaním najčastejšie prostredníctvom mobilu, surfovaním na internete, nekontrolovateľným nakupovaním a pod. môže prerásť do poruchy. Keď sa takýto človek nemôže venovať svojej „vášni“, môže sa u neho objaviť abstinenčný symptóm.
Do tejto kategórie patrí aj tzv. workholizmus alebo závislosť na práci. Kedy sa zo svedomitého, dochvíľneho a neúnavného manažéra stane workholik – teda človek závislý od práce ?
Už pred dvadsiatimi rokmi sa workoholizmom zaoberala Killingerová. Ako príklad popisuje manželský pár, ktorý pracuje celý deň s plným nasadením, večer trávi v stave úplného vyčerpania doma pred televíziou alebo návštevou rôznych vzdelávacích kurzov, pretože stále pred sebou má nové výzvy... Workoholik si musí dokázať, že je dobrý. Výkonnosť v práci a jej neustále zvyšovanie sa stáva samoúčelnou métou, navyše je neustále podporovaná zamestnávateľmi, médiami, spotrebiteľským životným štýlom (a v podstate celou západnou civilizáciou). S pracovným úspechom priamo súvisí finančná odmena a jej výška neustále stimuluje človeka pracovať viac a viac, peniaze môžu čiastočne stratiť význam a potom človeka už zaujíma iba samotná práca.
Druhou stranou tejto zaujatosti je vyčerpanosť, frustrácia a nespokojnosť so samým sebou, postupné duchovné vyhorenie. Platí tu zásada, že čím viac pracuje, tým viac práce sa mu hromadí, vzrastajú jeho zdravotné ťažkosti ale aj sťažnosti okolia na jeho správanie.
„Samozrejme, skôr či neskôr sa dostaví únava a niektorí ľudia sú ochotní siahnuť aj po drogách ako stimulantoch výkonnosti. Workoholici sa navonok môžu prejavovať niektorými príznakmi ako napr. poklepkávanie po stole či operadle stoličky, tiky, zalamovanie prstov, pokašliavanie, mimovoľné upratovanie vecí okolo seba,“ uvádza psychiater tie viditeľné prejavy, ale jestvujú aj skryté chronické obavy workoholika ako je strach z neúspechu, zo zlyhania, z nudy, lenivosti, niekedy až stihomam - strach z prenasledovania a následná potreba brániť sa domnelým útokom. Postupne sa dostavuje chronická fyzická a emočná únava a vyčerpanosť, ktorá je niekedy maskovaná samoúčelnou prácou a bezúčelnou hyperaktivitou. Štrnásťhodinový pracovný deň zákonite vedie k vyhasínaniu, pripájajú sa somatické (telesné) poruchy, napr. poruchy srdcového rytmu, zažívacie problémy, ale aj celkové oslabenie imunity s viacerými dôsledkami. „Chronický stres a nenaplnené túžby workoholika byť stále najlepším, neomylným, vysoko výkonným, všetkými rešpektovaným dláždia jeho cestu k psychickým poruchám. Ide najmä o depresívnu poruchu vo viacerých jej podobách, neurasténiu ale aj somatizačné poruchy a psychosomatické stavy,“ popisuje smutný proces Dr.Segeda,“ úspešný človek postupne stráca pôdu pod nohami a jeho duševná nepohoda sa prelína s fyzickou a opačne.
Taký človek vystupuje ako neomylný, nepripustí, že môže urobiť aj chybu, všetko musí stihnúť, nevie si predstaviť, že by ho niekto mohol nerešpektovať. Jeho slovník je: vždy, všetko, v každom prípade, ale súčasne sa bojí vývoja vecí, obáva sa, že nebude mať všetko pod kontrolou, desí sa možného neúspechu, a preto musí pracovať viac... Ocitá sa v bludnom kruhu a takto sa môže dostať do psychickej poruchy.
V lepšom prípade vyhľadá odbornú pomoc, v horšom pokračuje vo svojom trápení a pátra po príčinách svojich problémov a darí sa mu ich prekonávať.
„ Na začiatku liečby je často potrebné použiť špeciálne farmakologické prípravky, dnes ich existuje široká škála a precízny výber lieku je aj umenie,“ vysvetľuje doktor Segeda, „lieky je veľmi výhodné kombinovať s psychoterapiou, najmä kognitívno-behaviorálnou, ktorá sa zakladá na teórii učenia a precíznej analýze správania a myslenia pacienta. Pritom je dôležité, aby si on uvedomil svoje myšlienkové omyly a pochopil možnosť ich nápravy. Taktiež je niekedy treba naučiť pacienta správne dýchať ( napr. s použitím techniky biologickej spätnej väzby - biofeedbacku), vhodné sú relaxačné techniky od bežnej relaxácii pri hudbe až po autogénny tréning či imaginatívne techniky. Niekedy sa uplatní i hypnóza. Úspech závisí aj od toho, ako je človek schopný a ochotný rady a odporúčania prijať a na sebe pracovať „ - psychiater zdôrazňuje aj osobnostnú, emočnú a vôľovú vybavenosť jednotlivca ako dôležitý činiteľ v liečbe.
Workoholizmus postupne ale často nezvratne spôsobuje jednotlivcovi (a v konečnom dôsledku aj celej spoločnosti) viaceré straty okrem už spomenutých psycho-somatických porúch. Ide napríklad o stratu empatie, čiže schopnosti vcítiť sa do iného človeka, stratu duchovnosti až duchovný úpadok, stratu zmyslu pre humor, stratu emočnej nezávislosti, pokles etických a morálnych zábran v honbe za úspechom, neschopnosť ale aj neumenie relaxovať.
Teda workoholizmus nemusí byť až takou dobrou povahovou črtou a workoholik nemusí byť až takým veľkým prínosom pre zamestnávateľa najmä z dlhodobého hľadiska.
Ak sa vám zdá, že niektoré z charakteristík sa podobajú vašim stavom duše a tela, uvažujte nad svojím životným štýlom. Ak máte pocit, že reč je o vašom šéfovi, nerobte unáhlené závery. Podstrčte mu tento text alebo nejaký podobný.
Autor: vš
